Významné výročia v Michalovciach v roku 2023
26. 1. 2023
Významné výročia v našom meste v roku 2023 môžeme rozdeliť do troch okruhov. Prvý okruh súvisí so šľachtickou rodinou Sztáray, druhý so štyrmi významnými osobnosťami regiónu a tretí okruh by sme mohli nazvať klasické mestské výročia. Práve týmto budeme venovať pozornosť v aktuálnom článku.
V minulosti v Michalovciach pôsobilo mnoho rozličných spevokolov, ale prvý vznikol pred 150 rokmi vďaka samospráve mestečka. Prvým z radu kultúrnych a vzdelávacích spolkov bol práve Michalovský spevokol, založený ešte v roku 1873 „milovníkmi piesní“ s cieľom „šírenia skutočnej umeleckej a cirkevnej piesne, pozdvihnutia spolkového života a dobročinnosti“. Spomínaný spevokol zrejme zanikol, lebo v roku 1907 známy michalovský richtár Vojtech Walkovszky dal podnet na vznik 52 členného spevokolu v Michalovciach. Podrobnosti o jeho činnosti nevieme, ale z dobových písomnosti vyplýva že pred rokom 1918 v mestečku naďalej pôsobil spevokol (spevácky kruh).
Dňa 1. januára 1923 sa Michalovčania zobudili do nového zlomového okamihu. Dňa 31. decembra 1922 zanikla Zemplínska župa so sídlom v Michalovciach. Pôvodne samostatná Zemplínska župa bola od 1. januára 1923 začlenená do Košickej veľžupy a už nikdy nebola obnovená.
V tomto období michalovská samospráva pod vedením starostu Ferdinanda Alexu riešila výstavbu nového sídla tunajšej samosprávy – radnice a tento rok si pripomíname 95. výročie jej dostavby. Pôvodná „varošska chiža“ stála neďaleko rímskokatolíckeho farského kostola, od roku 1880 samospráva sídlila v súkromnej budove na Hlavnej ulici. V rokoch 1927 – 1928, na mieste bývalého súkromného domu, postavila firma Barkány z Prešova novú budovu pre michalovskú samosprávu (jej projekt vypracoval Ľudovít Oeschläger v spolupráci s Gejzom Zoltánom Boskóm). Chýbajúce peniaze na dostavbu tejto štvorkrídlovej dvojpodlažnej budovy získalo mesto predajom „Bazárov“ nájomníkom (tie sa nachádzali na konci opačnej strany námestia). Rok dostavby nebol náhodný a súvisel s desiatym výročím existencie Československej republiky.
Časť priestorov v novopostavenom komplexe samospráva prenajímala – sídlila tu napr. lekáreň, banka, tlačiareň a vychýrená cukráreň Ďuročík. Na pôvodne sledovacej veži, ktorá uľahčovala prácu miestnym hasičom, v neskoršom období pribudli hodiny.
Pred radnicou sa v minulosti nachádzal i jediný parčík na Hlavnej ulici – tvorili ho tri ohradené plochy vedľa seba. V rokoch 1928 – 1939 stála na prostrednej ohradenej trávnatej ploche (na vyššom podstavci) bronzová busta Adolfa I. Dobrianskeho ako symbol spoločnej práce Slovákov, Rusínov – Ukrajincov a Čechov na budovaní Československej republiky.
Desať rokov po dostavaní novej michalovskej radnice sa na stránkach regionálnej tlače v roku 1938 objavil článok Jozefa Réva s výzvou na založenie múzea v Michalovciach. Múzeum malo byť umiestnené práve v priestoroch michalovskej radnice. Autor článku uvádza: „Myslím, prvá etapa by bola: založenie muzea. Niet na Slovensku mesta, ktoré by nemohlo ukázať pamiatky svojej minulosti. Ohromne veľký material stal by nám k dispozícii, aby sme neboli povedzme za Bardiovom, alebo Sp. Nov. Vsou. Ani veľká obeť nie je potrebná, však mnohí by sme zdarma venovali muzeu naše pamiatky, staré spisy, listiny chyrného remeselníctva, špeciálne po michalovsky maľované náradia, nábytok. Tu je chyrné staré čipkárstvo v Rakovciach, v Tarnave. Mestský archív pravdepodobne tiež obsahuje zaujímavosti. Na Hrádku niekedy bola baňa, kde sa doloval v Europe len tu a na Vörösvágášu ohňový opal.
V lese pri Červenej Chyžke už mnoho – mnoho rokov dolovaly najčistejší kaolin, ktorý sa vyvážal do Nemecka a z ktorého sa vyrába šľachetný porcelán.
V Michalovciach sa narodili, a žili znameniti ľudia starej kultúry na pr. Pállik, najväčší maliar zvierat v strednej Europe, Thoman, svetochyrný pianista, Mousson, Alžbeta Szenesová prvá básničkarka maďarskej menšiny na Slovensku atď.
Muzeum by sa umiestnilo prv dakde v našom krásnom mestskom dome v 1 – 2 izbách, pozdejšie mohla by byť prevedená vlastná stavba, ku ktorej náklady by sa získali zo vstupného, z milodarov, z prijmov koncertov a iných kultúrnych podnikov.“
Snaha o založenie mestského múzea pre 85 rokmi bola čiastočne naplnená v minulom roku, keď Mestské kultúrne stredisko v Michalovciach založilo galerijne zariadenie pod názvom Mestská galéria Zlatý býk.
Martin Molnár, historik, kronikár mesta
