Spomienka na zosnulých
29. 10. 2021

Už o pár dní sa vrátime k spomienkam na tých, ktorí tu boli. Žili plnohodnotný život, veľa nás toho naučili a ešte viac nám odovzdali vo chvíli, keď nám darovali samých seba. Bolo to v rôznych prejavoch ich žitej ľudskosti. V službe, úsmeve, plodnom mlčaní, v radostiach i v smútku. Či si to uvedomujeme alebo nie, zanechali tu kus svojej bytosti, so všetkým, čo ich charakterizovalo.

Aj v tomto roku bude atmosféra týchto dní možno trochu iná, než na akú sme boli pred pandémiou zvyknutí. Napriek všetkému môžeme dať týmto okamihom punc výnimočnosti. Tú možno odhaliť práve v stálom spomínaní. Lebo práve v spomienke je pulz života a nádeje. Ak nasledujúce dni dokážeme vnímať optikou viery, tak to bude pre nás cesta nádeje. Nemali by sme zostať len pri vnímaní chladného náhrobného kameňa. Ten je najčastejšie pripomenutím toho, že naši zosnulí tu žili. Dar viery a nádeje však sleduje vyšší a vznešenejší zámer. Tým je život v plnosti. Nik z nás sa nenarodil do tohto sveta pre smrť. Ona je len prechodom do života vo večnom vzťahu s Bohom, ktorý jediný je život a v ktorom je život. Boh nás nepovoláva k životu, aby ho časom zničil, ale aby nás po prechode biologickou smrťou zdokonalil a pretvoril v láske a podľa svojej dokonalej predstavy, ktorú mal o nás ako prvý.

PaedDr. Ivana Mochorovská