Historická paralela medzi inzulínom a dnešným očkovaním
10. 1. 2022

Pred sto rokmi sa kanadskému lekárovi Frederickovi Bantingovi a jeho asistentovi Charlesovi Bestovi po prvý raz podarilo izolovať použiteľný pankreasový hormón inzulín. Písal sa dátum 27. júl 1921 a inzulín získali z pankreasu psov.

Takto získaný inzulín sa po prvý raz rozhodli vyskúšať na 14-ročnom Leonardovi Thompsonovi, ktorý bol v beznádejnom stave, striedavo upadal do diabetickej kómy. On ako prvý dostal 11. januára 1922 injekciu s inzulínom. Nečistý inzulín vyvolal u chlapca alergickú reakciu a jeho stav sa výraznejšie nelepšil, no druhá, už očistená dávka mu zachránila život. Za tento objav získal v roku 1923 Banting a McLeod, ktorý poskytol laboratórium, Nobelovu cenu za medicínu. Na asistenta Besta sa akosi pozabudlo. Od tej doby inzulín zachraňuje životy miliónom diabetikov na svete. Technológie postupujú míľovými krokmi dopredu a aj inzulín je stále dokonalejší a účinnejší. Kým pred sto rokmi na vynáleze pracovali dvaja ľudia, dnes na zlepšovaní inzulínu pracujú tisícky vedcov v špičkových laboratóriách celého sveta.

Čo je však zaujímavé, že po objave inzulínu ani jeden diabetik neodmietol túto liečbu, a to z jednoduchého dôvodu. Chcel žiť a prežívať svoj život s blízkymi. Nebolo treba nikoho nútiť k aplikácii inzulínu, hoci to nebol najšpičkovejší medikament, ale zachraňoval život. Všetci diabetici sú za tento vynález vďační a nikdy by sme si my, ktorí inzulín potrebujeme, nevedeli predstaviť život bez neho.

Aká je ale po sto rokoch paralela života? Dnes v celom svete šarapatí koronavírus, zabíja státisíce ľudí. Vakcína, ktorú vymysleli špičkové vedecké kolektívy, môže zachraňovať životy. Pred sto rokmi neexistovali špičkové kontrolné mechanizmy a aj tak si inzulín aplikovali všetci diabetici. Dnes, keď vakcína proti koronavírusu prechádza množstvom klinických skúšok, kontrolnými a schvaľovacími procesmi, mnohí nechcú ochrániť svoje zdravie a život svojich blízkych. Koľko už máme pre kovid na Slovensku vdov, vdovcov, sirôt, mnohé vnúčatá ostali bez babky a dedka. Je to strašné a bolestivé. Nerozširujte ich rady.

Prosím vás, prehodnoťte svoj negatívny postoj k očkovaniu a nerobte iných nešťastnými. Aj ja a moja rodina sme už zaočkovaní treťou dávkou. Takto je zaočkovaná aj moja 87 ročná teta a cíti sa bezpečne a dobre.
 

Ing. Jozef Borovka