Ďakujme a buďme vďační za všetko
10. 1. 2022
Ľudia zvyčajne často na všetko len nadávaju, dokonca aj na to, čo je im neraz aj osožné. Medzi tými, ktorí sú nevďační, sú aj veriaci. Nadávame na policajtov, futbalových rozhodcov, dokonca aj na svojich duchovných. Rodičia nadávajú na deti a deti na rodičov, lebo sú aj zlí rodičia a aj zlé deti. Netvrdím, že nie sú aj zlí policajti, futbaloví rozhodcovia a aj zlí duchovní. Isté je, že medzi dobrými sa vždy nájdu aj zlí. Ale život a spoločnosť si vyžaduje, aby boli aj policajti, futbaloví rozhodcovia, duchovní, rodičia a deti. Sú zlí ľudia a nevďační, ale sú aj dobrí a vďační. Aj nevďak patrí k životu. Ak sa však stretneme s nevďačnosťou, nič si z toho nerobme. Ani Isus Christos nebol výnimkou, aj On sa stretol s nevďačnosťou a nesťažoval sa. Pravda, vyčítal, že keď vyliečil desať nemocných, len jeden sa prišiel poďakovať a aj ten bol Samaritán. Ostatní deviati prijali vyliečenie a dobrodenie ako samozrejmosť, čo Boh musí dať. Tak tomu je aj dnes s poďakovaním sa Bohu a našim dobrodincom.
Príčinou nevďačnosti môže byť aj povaha človeka, že považuje všetko za samozrejmosť, alebo má všetko a je ešte nespokojný a stáva sa nevďačníkom. Lenže nevďačný človek škodí sebe aj druhým. Čítal som, čo písal jeden starší chirurg, že koľkých ľudí od smrti vytrhol a odchádzali bez vďaky, zaiste si mysleli, že to je jeho práca, tak čo... Ale ako sa hovorí, výnimky potvrdzujú pravidlo, jeden predsa len pamätal na vďačnosť. Bolo to počas fronty, kde mu cez ruky prešlo veľmi veľa vojakov. Doniesli raz jedného vojaka s roztrhanou tvárou, pozošívali všetko a postavili ho na nohy a hovorili mu, aby niečo povedal a on povedal ďakujem. Na tisíce som zabudol, písal chirurg, ale na toho jedného vojaka som nezabudol.
Už neviem, kde som to čítal, no v jednom africkom jazyku slovo ďakujem prekladajú ako dívať sa späť. K ďakovaniu sa dostane len ten človek, ktorý sa obzrie späť a uváži, čo sa mohlo stať a čo sa stalo. Preto sv. apoštol Pavol píše: buďte vďační. Hovorí sa, že kto ďakuje, duchovne sa dotýka lásky darujúceho a zapaľuje lásku.
Ak sa nad tým všetkým zamyslíme, v našom živote nám mnohí ľudia ďakovali, pomáhali a prišli nám na pomoc, ak to bolo treba. Mnohí ale zabudli na vďačnosť a poďakovanie, mnohí nás ešte aj pourážali. Zvykne sa hovoriť, že ak chceme mať hnevníka, stačí len požičať peniaze. Ale aj toto je osožné pre náš život, lebo to je pre nás ako horká tabletka, horká kvapka lieku, čo nám pomôže. Takže treba za všetko ďakovať, aj za toto.
Pozerajme sa pri rôznych príležitostiach, akou je aj začiatok nového roku, aj späť a viďme lásku a dobrotu Božiu, ktorú nám preukázal Boh počas celého roka a vrúcne ďakujme, chváľme a oslavujme Boha. Viďme lásku a dobrotu aj ľudí a aj im buďme vďační za všetko, za dobré aj za zlé. V ďakovaní Bohu nech nám pomôže modlitba: Ďakujem ti, Bože, že som tu, že žijem, že sa môžem rozprávať, smiať sa a tešiť zo všetkého, čo si mi, Bože, dal. Ďakujem za čas, že si mi dožičil dožiť sa dnešného dňa, za slnko, dážď, za priateľov aj nepriateľov. Ďakujem ti, že som tu, že žijem a radujem sa zo všetkého.
Prot. ThDr. Štefan Horkaj
