Invázne druhy rastlín

Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych druhov rastlín sa považujú:

  • vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhéobdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov),
  • schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy),
  • schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, nielen na miestach ich prirodzeného výskytu,
  • dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, bez zvláštnych nárokov klíčiacich semien na prostredie),
  • účinné mechanizmy rozširovania, absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).

Informácia o výskyte inváznych rastlín:

V súvislosti s riešením problematiky so šírením inváznych a nepôvodných druhov rastlín zo strany Štátnej ochrany prírody SR v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. si Vás dovoľujeme informovať o ich výskyte na územiach v územnej pôsobnosti Správy CHKO Vihorlat Michalovce v okrese Michalovce a Sobrance.

Správa CHKO Vihorlat Vás upozorňuje na výskyt inváznych druhov rastlín a drevín v extraviláne a intraviláne, v. k. ú. Michalovce.

(Fallopia sp. (syn. Reynoutria)) – rod pohánkovec (krídlatka)

Miesto č. 1: výskyt invázneho druhu (Fallopia sp. (syn. Reynoutria)) – rod pohánkovec (krídlatka) v extraviláne MI, po ľavej krajnici cesty smer Michalovce – Zalužice. GPS zemepisná šírka: 48.748017 a zemepisná dĺžka 21.948036.

Javorovec Jaseňolistý (Negundo aceroides) a Pajaseň Žliazkatý (Ailanthus altissima)

Ďalší výskyt inváznej rastliny, tentokrát dreviny – javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides).
Miesto č. 1: výskyt v intraviláne a extraviláne po oboch krajniciach cesty: smer Michalovce – Močarany – Pozdišovce. Cca. od GPS zemepisná šírka: 48.730696 a zemepisná dĺžka 21.869449 po GPS zemepisná šírka:  48.729507 a zemepisná dĺžka 21.867561.

Miesto č. 2: intraviláne, výskyt – javorovec jaseňolistý. zemepisná šírka: 48.745892 a zemepisná dĺžka 21.893442 a pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Miesto – priemyselná zóna Michalovce.

Intravilán: pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) sa vyskytuje pod mostom, pri železničnom koľajisku. GPS: zemepisná šírka: 48.747554 a zemepisná dĺžka: 21.902754.

Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea)

Miesto č. 1: v extraviláne a intraviláne GPS: zemepisná šírka: 48.7678, zemepisná dĺžka: 21.8974. výskyt je na ul. P. O. Hviezdoslava v smere na Topoliansku – križovatka na Merkury market.

Miesto č. 2: je pri budove VSD na ul. Topolianskej v smere na Merkury market, GPS zemepisná šírka: 48.7677, zemepisná dĺžka: 21.8930.

Miesto č. 3 v intraviláne,  zemepisná šírka: 48.78142, zemepisná dĺžka: 21.89359, na ul. Topolianskej, smer Michalovce – Petrovce nad Laborcom, odbočka do pravej strany smerom k poľným cestám, po oboch stranách poľných ciest sa invázna rastlina hojene vyskytuje, vyýskyt smeruje k oblúku hrádze toku Laborec.
Ďalší výskyt, extravilán MI, smer po ceste ul. Topolianskej na Petrovce nad Laborcom. Po stranách smerom k toku sa ostrovčekovite vyskytuje zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea).

Ambrózia Palinolistá (Ambrosia artemisiifolia)

Miesta výskytu: intravilán, extravilán Michalovce. Výskyt, po krajniciach cesta, smer: od Michalovce – Jovsa, po oboch stranách a Sobranecká cesta, smer: Michalovce – Sobrance po oboch stranách, cesta, smer: Michalovce – Košice. Od Michaloviec až po hranicu katastra Horovce.

Podľa § 3  odsek 2 zákona č. 150/2019 Z.z je vlastník/správca pozemku povinní odstraňovať invázne druhy. Realizáciu kosieb vyššie uvedených inváznych druhov je potrebné vykonať. Je nevyhnutné vykonávať zásahy proti uvedenej inváznej rastline, inak v budúcom období sa bude masívne rozširovať a prechádzať do okolitých pozemkov z krajníc ciest a spôsobí zničenie biotopov a zníženie úrodnosti na poľnohospodárskych plochách.

Link:
http://www.sopsr.sk/invazne-web/wp-content/uploads/2016/05/ambrosia_palinolista.pdf
http://www.sopsr.sk/invazne-web/wp-content/uploads/2016/05/zlatobyl_obrovska.pdf
http://www.sopsr.sk/invazne-web/wp-content/uploads/2016/05/javorovec_jasenolisty.pdf
http://www.sopsr.sk/invazne-web/wp-content/uploads/2016/05/pajasen_zliazkaty.pdf


  • Ambrózia palinolistá
    (Ambrosia artemisiifolia)

Jednoročná alergénna rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky až 200 cm. Kvitne od augusta do októbra. Priemerná rastlina vytvorí vyše 2 000 plodov (nažiek). Rastie na rumoviskách, skládkach, železničných násypoch a na neobrábaných poliach. Na ambróziu reaguje až 80 % alergikov. Už samotný dotyk s rastlinou môže po 20 – 30 minútach vyvolať u nich nepríjemné až bolestivé svrbenie či pálenie kože.

  • Pohánkovec (Krídlatka)
    (Fallopia sp., syn. Reynoutria)

Trváca, dvojdomá rastlina pôvodom z východnej Ázie, ktorá vytvára na miestach svojho výskytu rozsiahle nepreniknuteľné porasty krovinatého vzrastu s výškou viac ako 100 cm. V Európe sa vyskytuje pohánkovec  japonský (Fallopia japonica), pohánkovec sachalínsky (Fallopia sachalinensis) a pohánkovec český (Fallopia x bohemica). Tvorí rozsiahle porasty pozdĺž vodných tokov, ciest, na synantropných stanovištiach, v intravilánoch miest a obcí. Jej porasty významne poškodzujú brehové spoločenstvá zhoršovaním svetelných podmienok, zmenami v pôdnych podmienkach a vylučovaním chemických látok potláčajúcich rast iných druhov. Mohutný rast podzemkov a výhonkov môže narušiť základy budov, múry, chodníky, odvodňovacie systémy a prispieť k zvýšeniu rizika záplav (obmedzený prietok, poškodenie protipovodňových zábran).

  • Slnečnica hľuznatá
    (Helianthus tuberosus)

Trváca, až 250 cm vysoká rastlina, ktorá sa do Európy dostala začiatkom 17. storočia zo Severnej Ameriky. Pozorovateľa upúta úbormi žltých kvetov, ktoré sa objavujú v auguste až októbri, po odkvitnutí domácich druhov rastlín. Agresívne sa šíri do prirodzených biotopov. Najčastejšie rastie v pobrežnej nitrofilnej vegetácii odkiaľ rýchlo kolonizuje ďalšie úseky potokov a riek.

  • Boľševník obrovský
    (Heracleum mantegazzianum)

Táto dvojročná až trváca rastlina dorastá do výšky 200 až 500 cm. Do Európy sa dostala ako okrasná rastlina v 19. storočí, z oblasti západného Kaukazu. Kvitne od júla do augusta. Druh má potenciál vytvárať husté zárasty, a tým znižovať pôvodnú druhovú diverzitu. Bolševník produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny), ktoré pri kontakte s pokožkou a v kombinácii s UV žiarením spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám. Účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.

  • Netýkavka žliazkatá
    (Impatiens glandulifera)

Jednoročná, až 200 cm vysoká bylina, pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. Táto medonosná rastlina kvitne od júna do októbra. Druh má v miestach hojnejšieho výskytu potenciál znižovať pôvodnú druhovú diverzitu a meniť charakter brehových zón, a to najmä v období kvitnutia. Vďaka vysokej produkcii nektáru môže potláčať opeľovanie iných druhov rastlín, ako napr. Stachys palustris. Existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému.

  • Zlatobyľ obrovská
    (Solidago gigantea),
  • Zlatobyľ kanadská
    (Solidago canadensis)

Trváca bylina pôvodom zo Severnej Ameriky dorastajúca do výšky 20 až 250 cm. Dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina. Kvitne od konca augusta do septembra. Vyskytuje sa na synantropných stanovištiach celého Slovenska, rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom. Príbuzný druh – zlatobyľ kanadská – sa od zlatobyle obrovskej líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov.

Podrobnejšie informácie nájdete v priloženom informačnom letáku.