História mesta

Osídľovanie, archeologické nálezy

Michalovce a ich okolie boli pre svoju priaznivú polohu a surovinové zdroje vyhľadávané a osídľované od paleolitu po stredovek. V období mladšej doby bronzovej, ktorá znamenala vrcholné obdobie v spracovaní bronzu ako civilizačného kovu, bola táto oblasť pravdepodobne severovýchodným centrom v rámci karpatskej kotliny a spolu s južným Potisím mala podstatný podiel pri stykoch s mimokarpatskými oblasťami. Dejiny Michaloviec ovplyvnila významne prítomnosť Keltov a neskôr obdobie rímskych vplyvov. Archeologické výskumy potvrdili zakladanie sídlisk v tomto území i v dobe sťahovania národov v 6.storočí Slovanmi. Nedostatok písomných správ o Michalovciach z obdobia ranného feudalizmu nahrádzajú archeologické nálezy v 9.- 11. storočí v lokalite Michalovce – Hrádok, ako i nález základov najstaršej architektúry na terajšom Kostolnom námestí.

Doteraz najstaršia písomná zmienka, prvé záznamy

Doteraz najstaršia  písomná zmienka sa viaže k r. 1244, kde sa Michalovce spomínajú ako osada - possessio Mihal. V listine z r.1258 sa Michalovce spomínajú ako praedium Mihal, čo znamená stredisko panstva. Priaznivá poloha Michaloviec na brehu Laborca a križovatke ciest, pomohla prerásť dedine v mesto. Stalo sa tak pravdepodobne v 13. storočí, lebo už v roku 1290 sa spomína v Michalovciach fara a kostol zasvätený p. Márii. V tom istom roku sa spomínajú už aj 4 mlyny a v r. 1335 pri miestnej fare aj latinská škola s vlastnou budovou. K najstaršej časti - Slovenskej ulici pribúdajú ďalšie osady a majere. V druhej polovici 13. storočia prichádzajú do mesta nemeckí osadníci.

O stále významnejšom postavení Michaloviec ako prirodzeného strediska hospodárskeho, spoločenského života v 14. storočí hovoria záznamy ako z r. 1346 – právo mýta, v r. 1374 sobotné trhy a od r. 1399 výročný jarmok. Prvý záznam o Michalovciach ako oppidum (mesto) je datovaný v roku 1416, ďalším významným krokom hospodárskeho rozmachu bolo udelenie práva dvoch výročných jarmokov v r.1449. Pre rozvoj obchodovania mal význam dobrý stav komunikácií a preto v r.1441 dochádza k sprechodneniu močarísk a k výstavbe mosta cez rieku Laborec.

15. až 18. storočie

V 15. storočí sa Michalovce stali najvýznamnejším hlavným trhovým strediskom z 12 mestských sídiel rozložených na východoslovenskej nížine. Centrum mesta bol hrad - sídlo feudálnej rodiny Sztárayovcov, ktorí takmer 7 storočí ovládali mesto a podvihorlatskú oblasť. Prvý cech, a to ševcovský, bol v Michalovciach založený v roku 1651. V r.1674 pribudli ďalšie cechy - krajčírsky, gombičkársky, kožušnícky a v r. 1698 cech čižmárov a mäsiarov. Mesto Michalovce je možné charakterizovať ako zemepánske. V rámci zemplínskej župy sa stali centrom 4. slúžkovského okresu a od roku 1773 niesol názov michalovský. Pomerne plynulý vývin do polovice 16. storočia vystriedalo až do začiatku 18. storočia obdobie stagnácie a úpadku. Na konci tohto neblahého obdobia zaniklo 65 osadlostí aj hrad. V 17. storočí ho nahradili prestavbou na renesančný kaštieľ a v r. 1772 sa dostaval grécko - katolícky farský kostol.

19. až 20. storočie do roku 1945

Výrazný rozvoj mestu prinieslo znova až obdobie 19. storočia. V roku 1828 tu pracovalo 49 remeselníckych dielní, ktoré zastúpili všetky druhy (22) remeselnej výroby licenčne vykonávaných na Zemplíne. V okolí Michaloviec bolo do roku 1874 niekoľko priemyselných podnikov miestneho významu (škrobárne, liehovary, mlyny, tehelne) s malým počtom pracovných príležitostí. Pre rozvoj výroby a podnikania malo značný význam vybudovanie železničnej trate Michalovce – Medzilaborce v r.1874, ako i vybudovanie Prvej Uhorsko – holičskej dráhy v roku 1871. Tak vznikli ďalšie potravinárske a priemyselné závody - pivovar, dve tehelne a parný mlyn. Od roku 1876 pôsobia v meste aj lekári – od roku 1876 je zriadená nemocnica, od r. 1896 vydávanie novín Felso Zemplén, od r. 1805 triviálna, neskôr štátna škola, od roku 1804 malo mesto poštový úrad, od r. 1873 tlačiarne. V roku 1885 obecná rada iniciovala vytvorenie hasičského zboru, zabezpečila prvé verejné osvetlenie. Sprievodným javom 18. storočia bola nezamestnanosť a odchod hlavne roľníkov za prácou do baní v USA, Belgicku a Francúzsku.

Michalovce po roku 1945

Charakter prevažne poľnohospodárskeho mesta, ktoré mali Michalovce do obdobia roku 1945, zmenil značný počet novovzniknutých priemyselných podnikov po roku 1945. V 50 – 60tych rokoch 20. storočia pribudli závody na spracovanie poľnohospodárskych produktov, textilu, strojárske a stavebné podniky. Medzi ne patrili Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik, Východoslovenské mliekarne, Východoslovenské pekárne a cukrárne, Slovenské sladovne, Východoslovenské hydinárske závody, Odevné závody, Odeta – výrobné družstvo. Jedným z najväčších závodov je Vihorlat Snina s exportom svojich výrobkov a z ďalších sú to Naftové doly, Závod na výrobu keramických dlaždíc, Pozemné stavby, Inžinierske stavby.

Prečítajte si zaujímavosti z histórie Michaloviec do roku 1945

Viac o histórii Michaloviec sa dočítate na http://www.historiamichaloviec.eu

Rok 2014 je rokom niekoľkých významných okrúhlych výročí, súvisiacich s históriou Michaloviec.