Cirkev bratská

Užhorodská 205/38
071 01 Michalovce

Popis

Počiatky duchovnej práce Cirkvi bratskej na Zemplíne boli veľmi skromné. Aj keď Zbor Cirkvi bratskej v Michalovciach bol založený až 1. marca 1988, duchovné prebudenie na Zemplíne sa začalo dávno predtým. Založenie samostatného zboru bolo dôsledkom Božieho požehnania, ale aj vernej a usilovnej práce viacerých kresťanov a svedkov Pána Ježiša.

Po druhej svetovej vojne tu bola veľká chudoba. No väčšia ako materiálna bola duchovná bieda. Modlárstvo a poverčivosť mali veľkú moc a ľudia sa tomu podriaďovali. Okrem toho ľudí a ich rodiny ničil alkoholizmus. Do tejto situácie prinášali misijní pracovníci oslobodzujúcu zvesť evanjelia.

Misijná práca sa začala v roku 1942 dvomi kolportérmi (pocestní predajcovia kníh a hlavne Biblií) Michalom Chalúpkom a Júliusom Tchírom. Predávali Biblie a kresťanské knihy, najmä od Márie a Kristíny Royových. Rozprávali sa s ľuďmi a hovorili svedectvo o tom, čo pre nich znamenalo osobné stretnutie s Kristom. Na verejných zhromaždeniach kázali výkladom Božieho Slova. Toto pôsobenie prinášalo odozvu u ľudí v obciach Blatné Remety, Jenkovce, Iňačovce, Falkušovce, Bracovce a Stretava.

V roku 1954 začali prvé kontakty bratov z Blatných Remet so zborom Cirkvi bratskej v Prešove, kde pôsobil kazateľ Miroslav Cvrček (v rokoch 1954 – 1959). V tom istom roku sa niektorí bratia a sestry stali členmi prešovského zboru. V rokoch päťdesiatych začalo prenasledovanie a vyšetrovanie zo strany Štátnej bezpečnosti – vraj za protištátnu činnosť Modrého kríža.

Príchodom brata kazateľa Mgr. Františka Ciesara do Prešova duchovná práca na Zemplíne pokračovala a rozvíjala sa. Verne a obetavo navštevoval všetky rodiny. Kontakt so zborovým spoločenstvom v Prešove mali veriaci zo Zemplína raz mesačne, a to vždy v poslednú nedeľu v mesiaci na mesačnej celozborovej slávnosti. Organizované zájazdy do Prešova trvali od roku 1957 do roku 1987. Nebolo to jednoduché zvládnuť ani časove, ani finančne, pretože zo Zemplína do Prešova bolo 100 km a viac ako 30 rokov pravidelne navštevovali zborové slávnosti v Prešove. Ku spoločným zhromaždeniam sa veriaci stále schádzali aj po domoch. Až v rokoch prechodnej politickej slobody 1967-1969 bola na Zemplíne postavená prvá modlitebňa v Iňačovciach pri dome rodiny Horňákových.

V období, keď Cirkev bratská stavala na Slovensku modlitebne, veriaci bratia a sestry zo Zemplína sa aktívne podieľali na výstavbe týchto svätostánkov. Toto stavebné prebudenie na Slovensku vyvolalo aj na Zemplíne túžbu mať vlastnú modlitebňu v okresnom meste Michalovce.

V roku 1986 kúpila Mária Hažerová dom v Michalovciach a hneď sa začala prestavba domu na modlitebňu s príslušenstvom. Počas celých 22 mesiacov rekonštrukčných prác veriaci ľudia prežívali nadšenie. Výdatnú pomoc poskytli kresťania zo zborov Cirkvi bratskej zo Starej Turej, Brna, Hrádku nad Olší a Prešova.

Deň 9. marec 1988 je pamätným dňom, pretože na slávnostnom zhromaždení za prítomnosti predsedu českej Rady Církve bratrské ThDr. Jana Urbana a predsedu slovenskej Rady Cirkvi bratskej Mgr. Františka Ciesara a tajomníka Rady Cirkvi bratskej Ing. Milana Jurču bol vyhlásený samostatný zbor CB v Michalovciach. Slávnosť posviacky modlitebne bola 10. júla 1988.

Kazateľom zboru sa stal Mgr. Daniel Pastirčák, ktorý pôsobil v michalovskom zbore do roku 1992. Novým kazateľom na prechodné obdobie sa stal Mgr. Libor Bednár, a to do roku 1993. Po jeho odchode staršovstvo zboru pozvalo do služby kazateľa Mgr. Františka Ciesara. Ten tu pôsobil od januára 1994 do júla 1997. Každý z kazateľov zanechal v zbore svoju stopu podľa jemu danej

Vyhľadať trasu >>