Veda a výskum

Jozef Brilla

Jozef Brilla

matematik ( 21. február 1927 Udavské - 21.marec 2000)

Nižšie triedy vychodil v rodisku, gymnaziálne štúdiá absolvoval v Michalovciach. Štúdium stavebného inžinierstva absolvoval na ČVUT v Prahe ( 1951 ). V rokoch 1951 – 53 pracoval vo Výskumnom ústave stavebníctva a architektúry v Brne, 1953 – 74 v Ústave stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave, od 1974 riaditeľ Ústavu aplikovanej matematiky a výpočtovej techniky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od r.1962 externe prednášal na Katedre matematickej analýzy Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského,v rokoch 1964 – 65 prednášal na univerzite v Adelaide v Austrálii.

V r.1957 získal akademický titul CSc. , 1966 DrSc. na univerzite v Adelaide, 1967 D.Sc., r.1975 sa stal univerzitným profesorom. Vo vedeckej práci sa zameriaval na odbor mechaniky a aplikovanej matematiky. Je autorom monografie Anizotropické steny ( 1958 ), má publikovaných vyše 60 odborných štúdií a pojednaní. Bol aktívny v odborných kruhoch, člen odborných komisií a viacerých vedeckých spoločností, známy v zahraničí.

Od roku 1975 bol členom Európskeho výboru pre mechaniku ( Euromech ), člen domácich a medzinárodných redakčných rád. Za celoživotné dielo ho poctili titulom akademik.

Július Činčár

Július Činčár

geológ (4. november 1919 Michalovce – 10. september 1979 Prešov)

Základná a stredná škola sú spojené s Michalovcami. R. 1939 maturoval na michalovskom gymnáziu, 1939 – 1943 študoval prírodné vedy na univerzite v Bratislave. V rokoch 1943 – 1944 a 1945 – 1948 pôsobil ako gymnaziálny profesor v Michalovciach, 1944 – 1945 v Ružomberku, 1948 – 1953 riaditeľ gymnázia v Starej Ľubovni, 1946 – 1952 zároveň externý pracovník Geologického útvaru Dionýza Ľudovíta Štúra v Bratislave, od 1953 vedúci Katedry geológie a základov poľnohospodárskej výroby na Vyššej pedagogickej škole, resp. na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. V priebehu rokov 1954 – 1955 prodekan a 1955 – 1959 dekan Vyššej pedagogickej školy, od r. 1968 prodekan Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove.

Popri pedagogickej činnosti sa zúčastnil na plnení úloh bádateľského výskumu, na mapovacích a vyhodnocovacích prácach Slovenského rudohoria, Slanských vrchov a Vihorlatu. Venoval sa najmä petrografii a petrochémii neovulkanitov východného Slovenska, rádiometrickému vyhľadávaniu ložísk ropy a vymedzovanie ich obrysov, štúdiu akcesorických minerálov a vulkanitov banskoštiavnického ostrova a akcesórií efuzívnych hornín Slanských vrchov a Vihorlatu.

Autor vysokoškolskej učebnice Mineralógia, petrografia a pedológia (1955), spoluautor Mineralógia a petrografia (1965), Geológia (1978). Publikoval okolo 30 pôvodných výskumných prác, štúdií a článkov v odborných časopisoch a zborníkoch.

Juraj Kolesár

Juraj Kolesár

lekár – fyziater (19. september 1924 Močarany - 3.marec 2004)

Ľudovú školu vychodil v rodisku, maturoval na Gymnáziu v Michalovciach. Je absolventom Lekárskej fakulty UK v Bratislave (1950). Začínal ako kúpeľný lekár v Sliači, potom vojenský lekár. Od r. 1955 pracovník I. internej kliniky v Bratislave, od 1960 fyziatrickej kliniky. Od r. 1967 prednášal na Lekárskej fak. UK v Martine, od r. 1974 v Bratislave, od r. 1973 bol prednosta fyziatrickej kliniky a riaditeľ Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie, popritom od r. 1967 vedúci subkatedry fyziatrie a balneológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov.

Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal problematikou fyziatrie a jej vplyvu na ľudský organizmus, špeciálnou rehabilitáciou pacientov s infarktom srdca a s vysokým krvným tlakom, chorobami dýchacích ciest (astmy a chronickej bronchitídy) a prieduškovými ochoreniami. Autor vysokoškolskej učebnice Fyziatria pre poslucháčov lekárskej fakulty a okolo 140 odborných článkov a štúdií v domácich i zahraničných časopisoch. Univ. prof. MUDr. Juraj Kolesár, DrSc., bol člen vedeckej rady, edičnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, predseda Slovenskej fyziatrickej spoločnosti, bol expert Svetovej zdravotníckej organizácie pre rehabilitáciu a sekundárnu prevenciu u pacientov po infarkte.

Štefan Kukura

Štefan Kukura

chirurg (24. júla 1914 v Krompachoch – 1.máj 1984 Michalovce)

Maturoval na gymnáziu v Michalovciach. V roku 1934 začal študovať na Lekárskej fakulte KU v Prahe. Po zatvorení českých vysokých škôl prestúpil v roku 1939 na LF Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1940 promoval. Začal pracovať ako asistent normálnej anatómie u prof. Ladzianského, potom na chirurgickej klinike u prof. Kostlivého a na ortopedickej klinike u prof. Červeňanského. V roku 1946 získal špecializáciu vo všeobecnej chirurgii. V tom istom roku nastúpil do michalovskej nemocnice, kde ako primár chirurgického oddelenia pracoval 38 rokov. V rokoch 1946-50 bol i riaditeľom nemocnice. Absolvoval zahraničné stáže vo Švajčiarsku, Francúzsku, Belgicku a Anglicku.

Primár Kukura sa s obrovským zanietením, rozsahom a húževnatosťou oddal medicíne a chirurgii zvlášť. Chcel vybudovať vysoko erudované pracovisko všeobecnej chirurgie podľa odborných zásad popredných domácich a zahraničných kliník. Vedeckú hodnosť kandidáta vied získal v roku 1968 ako zrelý a uznávaný chirurg. Operoval veľa, no maximálne sústredene a precízne. Operoval mozog, hrudné orgány, žľazy s vnútornou sekréciou i srdce. Vykonával celú šírku vnútrobrušných operácií vrátane tých, ku ktorým niektorí chirurgovia nachádzajú cestu až dnes. Veľký priestor venoval perioperačnej starostlivosti, systémom náhlej zdravotníckej a chirurgickej pomoci. Zdokonaľoval sa v endoskopii a rozvážne rozvíjal jej diagnostickú a liečebnú zložku.

Mal mimoriadne organizačné schopnosti, zaslúžil sa o vznik mnohých oddelení. Vychoval desiatky zdatných a významných chirurgov, ktorí obhájili dobré meno svojho učiteľa aj v zahraničí. Bol spoluzakladateľom Strednej zdravotníckej školy v Michalovciach, napísal učebnicu chirurgie pre zdravotné sestry. Jeho život a práca sa natrvalo zapísali do histórie chirurgie a medicíny na Zemplíne a východnom Slovensku.

Michal Maheľ

Michal Maheľ

geológ (19.august 1920 Trhovište - 7. august 1999 )

Abiturient michalovského gymnázia. Vysokoškolské štúdium absolvoval r.1943 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r.1943-45 pracovník SVŠT v Bratislave, od r.1945 Geologického ústavu D. Štúra, v r.1958-63 jeho riaditeľ. Od r.1953 externe pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UK, od r.1976 je v Geolog. ústave SAV. Za zásluhy o rozvoj geologických vied dosiahol pedagogickú hodnosť univerzitného profesora a vedeckú doktora vied a akademika.

Vo vedeckovýskumnej práci sa venoval geolog. výskumu Slovenska. Riadil prípravu generálnej geologickej mapy bývalej ČSSR. Patrí k prvým spracovateľom otázky tektonických štýlov, rozpracoval novú koncepciu geologickej stavby Západných Karpát, prispel k vyhľadávaniu cementárskych a keramických surovín, mastenca a iných, ale hlavne minerálnych vôd na Slovensku.

Publikoval vyše 200 vedeckých prác, z toho vyše 10 knižných. Z nich najvýznamnejšie sú: Geológia strednej časti Strážovskej horniny (1946), Minerálne vody na Slovensku...(1953), Regionální geologie ČSSR - Západné Karpaty (1967).Trvalým prínosom pre poznanie geologickej stavby sú ním zostavené geologické mapy podrobných meradiel Bratislavy, Žiliny, B.Bystrice, bývalej ČSSR, karpatsko-balkanského systému, Európy a pod. Bol predsedom komisie Predsedníctva SAV (1967-77), predsedom tektonickej komisie Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie a iných komisií. Bol vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu (1972).

Dionýz Vass

Dionýz Vass

geológ, vedecký pracovník, vysokoškolský pedagóg (30. októbra 1934 v Košiciach)

Stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu v Michalovciach, kde maturoval v roku 1953. Nastúpil na Geologicko-geografickú fakultu Komenského univerzity v Bratislave, ktorú ukončil ako promovaný geológ v roku 1958. Titul kandidáta geologicko-mineralogických vied (CSc.) získal na SAV Bratislava v roku 1965. Hodnosť doktora vied nadobudol v rovnakej inštitúcii v roku 1983. Pedagogické hodnosti docenta v odbore banská geológia a geologický prieskum a profesora pre odbor ložisková geológia, geológia a paleontológia, aplikovaná geofyzika získal v roku 1995 v Košiciach na Technickej univerzite, resp. v roku 1999 na Komenského univerzite v Bratislave.

Často pôsobil v zahraničí. Zúčastnil sa geologickej expertízy v Tunise, absolvoval študijné pobyty vo vedeckých ústavoch v Ľvove, Leicestri, Sydney a opakovane na univerzite v Južnej Karolíne v USA. Participoval na viacerých zahraničných projektoch. Uvedieme IGCP projekt 25 "Stratigrafická korelácia neogénu Tethysu a Parathetysu " alebo projekt "Globálna korelácia epoch tektogenézy". V oboch projektoch bol predsedom pracovnej komisie. Intenzívne pracoval v domácich vedeckých komisiách.

V rokoch 1958-1965 pracoval v Geologickom ústave D. Štúra, kde bol vedúcim vedeckým pracovníkom. V rokoch 1995-2003 pôsobil na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene a v rokoch 2004-2006 na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Z ocenení uvádzame Zlatú medailu Geologického ústavu D. Štúra (1990), Plaketu D. Štúra (1995), Zlatú medailu: 60 rokov geológia v službách SR (2000), Jubilejná medaila TU vo Zvolene (2002).