Teodor Jozef Mousson

(1887 – 1946)

Detstvo a mladosť

T. J. Mousson  sa narodil 15. decembra 1887 v dedine Hőgyész (Tolnianska župa, dnešné Maďarsko). Podľa matričnej knihy jeho rodné meno bolo Moussong. Jeho otec v dedine pôsobil ako učiteľ. Mama Jozefa Pichler sa starala o domácnosť. Podľa rodinnej tradície prví dvaja Moussongovci prišli ako mlynári do Uhorska z Alsaska. Písomná forma pôvodného mena Moussong v 20. storočí bola pozmenená na Mousson. Odôvodnili to tým,  že majú  francúzsky pôvod (na území Alsaska existuje lokalita Mousson). Teodor Jozef mal dvoch bratov Andreja a Júliusa. Brat Július neskôr žil v Budapešti. Teodor a Július zdedili  talent po otcovi a ďalej ho rozvíjali. Teodor sa stal maliarom a dobrým hudobníkom. Július vyštudoval za lekára.

Štúdium

Teodor Mousson získal základné vzdelanie vo svojom rodisku. Po skončení ľudovej školy študoval na gymnázia v Szekszárde, kde aj doštudoval na miestnej meštianskej škole. V roku 1902 nastúpil do prvého ročníka Maďarského kráľovského štátneho učiteľského ústavu v Baji. V roku 1906 štúdium úspešne ukončil. Mladý Mousson sa však nestal pedagógom, odišiel do Budapešti, kde sa vďaka podpore svojho ujavenoval maliarstvu. V roku 1906 sa jeho menom stretávame v zozname študentov Priemyselnej umeleckej školy. Oproti tvrdeniam sa meno Teodora Moussona v zozname študentov Výtvarnej školy (Rajztanod) ani Univerzity výtvarných umení v Budapešti nenachádza. V roku 1910 dostal štipendium Spolku výtvarných umelcov Műveszház v Budapešti v sume 1200 korún. V tom čase išlo o pomerne vysokú sumu. T. J. Mousson, maliar a umelec, spojil 33 rokov svojho života s Michalovcami. Dokonca získal prívlastok „maliar zemplínskeho slnka a ľudu“.

Počiatky života na Slovensku

V roku 1910 sa Teodor Jozef prvýkrát oženil. Jeho manželka Irena Grundová  (1886 – 1924) pochádzala z chorvátskeho Záhrebu. Zoznámil sa s ňou počas študijnej cesty pri Balatone.  Krátko po svadbe Teodor Jozef dostal ponuku na miesto učiteľa meštianskej školy v Michalovciach. Do Michaloviec pricestoval s manželkou na jar roku 1911. V čase príchodu neovládal slovenský jazyk a komunikáciu so Slovákmi maliarovi zabezpečovala jeho manželka. V roku 1912 sa v Michalovciach manželom narodili dvojičky, Edita Mária a Judita Mária. O dva roky neskôr sa v maďarskom Hőgyészi narodil syn Viliam.

T. J. Mousson ako pedagóg

T. J. Mousson po svojom príchode do Michaloviec nastúpil ako učiteľ kreslenia do na Michalovskej meštianskej školye. Vyučoval však aj nemčinu. V roku 1914 niekoľko učiteľov tejto školy, medzi nimi aj T. J. Mousson, požiadalo samosprávu Michaloviec o finančnú podporu.Na meštianskej škole učil až do roku 1919. Zároveň si privyrábal na čiastočný učiteľský úväzok na Učňovskej remeselníckej škole. Práca učiteľa umelca dosť vyčerpávala. Navyše v nej nevidel perspektívu – nevedel sa totiž zmieriť s faktom, že musel učiť aj také deti, ktoré kresliť vlastne ani nechceli.Počas svojej pedagogickej kariéry takmer každú nedeľu chodieval na vidiek a počas prázdnin cestoval alebo celé mesiace maľoval po dedinách.

Prvé študijné cesty

T. J. Mousson školské prázdniny v roku 1912 strávil v umeleckej kolónii v Nagybányi (viedol ju impresionistický maliar Karol Ferenczy). O rok neskôr Mousson spolu s manželkou odcestoval do Talianska (navštívili mestá Fiume aj Benátky). Z tejto cesty vznikli obrazy znázorňujúce prístavný život a výjavy z benátskych ulíc. Do Talianska sa spolu vrátili v lete roku 1914. Krajinou bol doslova očarený a rozmýšľal o skončení svojej učiteľskej dráhy. Tieto plány mu však prerušila práve prvá svetová vojna.

Pred rokom 1918 umelec často cestoval do Budapešti, kde navštevoval výstavy známych výtvarných umelcov.

Prvé výstavy

Po príchode do Michaloviec umelec v roku 1911 vystavoval v meste Sátoraljaújhely. V Michalovciach prvýkrát vystavoval koncom júna 1912. V roku 1911 sa Moussonovi dostalo uznania jeho maliarskeho umenia v budapeštianskom „Nemzeti salóne“. Na predaj do tohto salónu zasielal obrazy aj v neskoršom období. Uznaniu jeho tvorby sa dostalo v roku 1913 v múzeu výtvarného umenia (Mücsarnok) v Budapešti. Pred rokom 1918 práve v Budapešti predal väčšinu svojich obrazov. V roku 1916 prvýkrát vystavoval v Košiciach v súkromnej budove na hlavnej ulici oproti Dómu svätej Alžbety. Už pred rokom 1918 o umelcove obrazy prejavovali záujem aj moravskí a českí obchodníci, o čom svedčí osobná návšteva brnianskeho obchodníka s obrazmi, ktorý T. J. Moussona navštívil v máji roku 1918.

T. J. Mousson ako slobodný umelec

Od roku 1919 Mousson pôsobil v Michalovciach ako slobodný umelec. Musel tak hľadať cesty na odbyt svojich obrazov. Podarilo sa mu presadiť najmä v Čechách. Pražskí umeleckí obchodníci z neho neoprávnene spravili Francúza. T. J. Mousson bol členom Jednoty výtvarných umelcov Slovenska a svoje obrazy pravidelne posielal na každú spolkovú výstavu.Umelec často vyrážal za inšpiráciou po zemplínskom vidieku na zemplínsky vidiek. Rád maľoval aj dedinčanov idúcich do kostola, pričom počúval zvonenie kostolných zvonov. „Vidieť trh alebo odpust v Michalovciach či Sečovciach je niečo, čo sa nedá opísať – iba maľovať“, napísal umelec. Po dokončení michalovského Roľníckeho domu v jeseni 1927 v podkrovnej miestnosti zriadili umelcovi vlastný ateliér.Maliar často navštevoval kaštieľ v neďalekom Nižnom Hrušove, kde vďaka kontaktom majiteľky Anny Lesznay občas prichádzali aj umelci z viacerých európskych krajín.

Moussonov ťažký životný údel

V rokoch 1922 – 1923 manželom Teodorovi a Irene zomreli dve malé deti Lýdia Jozefína a Marta Mária. V roku 1924 podľahla tuberkulóze umelcova manželka Irena. Maliar sa ocitol v ťažkej životnej situácii. Spolu so slúžkou sa staral o celú rodinu (syna Viliama, dvojičky Editu a Juditu). Jeho krátke druhé manželstvo s učiteľkou talianskeho pôvodu Uršuľou Gaiotto bolo naplnené nezhodami a častými hádkami. Exmanželku pohnutý život s umelcom inšpiroval k napísaniu dvojzväzkovej veľmi zaujatej knihy s názvom Dolorosa Montini, ktorá vyšla v Košiciach v roku 1935.

Milovaný Hrádok

V roku 1931 sa umelec aj s rodinou usadil vo vilke na Hrádku (dnes budova Hvezdárne v Michalovciach), ktorú im prenajal Alexander Sztáray. Na odľahlom romantickom mieste, obklopený nádhernou prírodou, sa umelec cítil šťastný. Bývanie bolo síce útulné, no skromné. Z našetrených peňazí si dal umelec časom pristavať k vile (na jej severnej strane) ateliér, v ktorom postupne trávil viac a viac času. Často tiež z Hrádku vyrážal na motorke do okolitých dedín za inšpiráciou. Na Hrádku býval aj po svojej treťom sobáši v roku 1934 s Klárou Irmanovou. Manželia mali dve dcéry Eriku a Katku. V roku 1942 umelec vážne ochorel. V roku 1944 opustil milovaný Hrádok (jeho želanie byť pochovaný na Hrádku sa nesplnilo). Zomrel o dva roky v Trenčíne, kde je aj pochovaný.

Umelcove aktivity

V 30. rokoch a prvej polovice 40. rokoch minulého storočia vystavoval na viacerých samostatných výstavách (Michalovce radnica, Košice, Ružomberok, Ostrava, hotel Carlton v Bratislave, Prešov, Trenčín, Rubešov salón v Prahe, Trnava). Vystavoval aj s ďalšími známymi maliarmi ako František Podolay, Július Török, ale aj so sochárom Jánom Hučkom.Jeho práce vlastnil aj významný československý politik Milan Hodža a prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso.T. J. Mousson bol nielen maliarom, ale mal aj technické nadanie, o čom svedčí, že si sám zhotovoval a konštruoval maliarske náradie. Súkromne vyučoval kreslenie. Bol veľmi hudobne nadaný. Hral na husliach, čele, klavíri a organe.

Mousson o svojej tvorbe

V dotazníku z roku 1933 umelec uviedol, že „na východnom Slovensku v Michalovciach pestrými barvami maľuje prostonárodný východoslovenský kroj“. O dva roky napísal, že sa zaoberá najmä scénami zo života zemplínskeho roľníckeho ľudu a považuje sa za „genristu“. Medzi svoje najhodnotnejšie diela zaradzoval obrazy Svätenie vody na Laborci z roku 1922, Vozy s kapustou z roku 1925, Zasnežená jedľa a Medovnikár na trhu. Mousson si svoje námety nikdy nevyberal dopredu. Do prírody chodil s plátnami alebo lepenkami menších rozmerov a večer sa vracal s hotovou štúdiou. Mousson využíval v pri maľovaní svoju obrazotvornosť. „V skutočnosti modelom je obraz v mozgu a nie príroda“,  hovoril o svojej tvorbe. Maľoval nielen v prírode ale aj vo svojom ateliéri podľa štúdií.

Dobová tlač o umelcovi

Na stránkach slovenských novín a časopisov sa o umelcovi často písalo v tom zmysle, že čerpal námety z Michaloviec a okolia, najmä nedeľné a sviatočné skupiny, trhové a pútnické výjavy. Novinové články Moussona tiež označovali ako „Úprku slovenského východu“.

Autor jubilejného článku k umelcovej päťdesiatke uviedol: „Mousson je impresionistický žánrista a najradšej maľuje v plenéri výseky zo života a krojového svojrázu Zemplínčanov. Jeho záľubou je maľovanie trhových scenérií, ktoré mu poskytujú bohaté využitie barevných akordov. Mousson maľuje s temperamentnou životnosťou a s radosťou, o čom svedčia rumelky a kraplaky, ktorými charakterizuje typické barvy celého zemplínskeho krojového svojrázu. Mousson zachytil vo svojich obrazoch kus rázovitého slovenského života, krásu zemplínskej prírody, svojráz zemplínskych krojov a bodrého zemplínskeho ľudu, ktorý má tak rád“.