Rubrika MI osobnosti

Jela Timková

Kým poviem nie, skúsim, či sa to predsa len nedá

Je uznávanou pedagogičkou, divadelníčkou, recitátorkou, moderátorkou, scenáristkou, režisérkou. Dáma s veľkým srdcom, známa osobnosť kultúrneho života nielen v Michalovciach, Jela Timková.

Málokto vie, že pochádza z Horehronia. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UJPŠ v Prešove účinkovala v Divadielku pod kupolou v Košiciach a bola aj redaktorkou Východoslovenských novín. Následne prišla ponuka učiť do Michaloviec a bola to dobrá voľba. Rada prednášala prózu, kde je v popredí humor, naopak poézia jej pomáha prekonať ťažšie chvíle. Jej vzorom a lektorom je profesor Karol Horák. Zúčastnila sa na mnohých recitačných podujatiach. „Bola som pozorovateľkou, neskôr sme už absolvovali aj tvorivé dielne, a tak som získavala množstvo podnetov na svoju recitáciu.” Získané skúsenosti dodnes odovzdáva mladým recitátorom ako lektorka alebo členka odborných porôt. Režisérkou bola už ako päťročné dieťa. Začínala s rozprávkami až nacvičila so spolužiakmi malú inscenáciu. Neskôr pôsobila v Divadelnom súbore Jána Chalupku v Brezne. V Michalovciach založila Divadielko spektrum, ktoré existovalo 15 rokov. Učila aj na ZUŠ v Michalovciach a potom prišlo ochotnícke Divadlo pri fontáne a spolurežírovanie s Helenou Andreevou. Publikum bavia už 13 rokov. Ako vníma kultúru v meste? Čo by odkázala budúcim hercom, recitátorom, divadelníkom a ktorý autor je jej najväčšia láska? Vypočujte si v podcaste na YouTube kanáli DestiniesCast od 5. decembra.

timkova
 

Martin Buršák

Vždy hľadá spôsob, ako veci urobiť lepšie

Matin Buršák dlhé roky viedol michalovskú syráreň Bel. Do spoločnosti Fromageries Bel prišiel v roku 2007. Najprv pôsobil na pozícii riaditeľa ľudských zdrojov, neskôr na regionálnej úrovni pre zónu Central Europe. Na novej pozícii riaditeľa závodu v Michalovciach zodpovedal za procesy nákupu, logistiky, výroby, investícií, údržby a kvality. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Je ženatý a má dve deti.

Začínal vo vzdelávacej inštitúcii, kde však pôsobil veľmi krátko. Ponuka z Belu prišla nečakane, ale o to rýchlejšie musel konať a pripravovať sa, ak chcel uspieť: „Myslím, že v môj prospech rozhodol prvý dojem, ale aj niekoľkotýždňová seriózna príprava.” V začiatkoch na novej pozícii sa postupne zoznamoval sa so všetkými pozíciami, strojmi, technológiou postupov, procesmi vo  výrobe, aby presne vedel, čo a ako v závode funguje. Hľadal, čo a ako sa dá zlepšiť, zdokonaliť a vždy veril, že vďaka dobre odvedenej a kvalitnej práci sa môžu ako firma posunúť ďalej.

Závod pod jeho vedením sa nielen svojimi výrobkami, ale aj finančne podieľa na aktivitách mesta a podporuje aj miestne materské školy: „Počas Dňa mlieka realizujeme aktivity spojené s podporou a edukáciou výživy detí. V spolupráci s neziskovým sektorom každý rok vyberáme projekty, ktoré sa môžu uchádzať o dotáciu z našej Nadácie Bel alebo priamo od našej výrobnej firmy”, dopĺňa Martin Buršák. Počas koronakrízy rozdali balíky plné syrov mestským policajtom, pracovníkom Červeného kríža či v domovoch seniorov a po vypuknutí vojny aj pre ľudí na Ukrajine. Pomáhajú aj v michalovskej nemocnici, do ktorej zakúpili viaceré profesionálne odsávačky materského mlieka pomáhajúce matkám s výživou bábätiek v najnáročnejšom začiatočnom období po narodení.

Martin Bušák  sa nedávno vrátil spolu s rodinou z Egypta, kde pôsobil tri roky ako plant director. Aktuálne je v michalovskom závode na pozícii brand operation director. Aké nové poznatky si priniesol, čo radí mladým manažérom a ako vníma súčasný stav na trhu práce na Zemplíne a budúcnosť závodu? Či a ako bude ovplyvnená výroba vďaka AI? Dozviete sa v podcaste na YouTube kanáli DestiniesCast. Rozhovor s Martinom Buršákom budete môcť sledovať v premiére 14. novembra 2024.

bursak
 

Samuel Solenský 

Bez  podpory rodičov by som hokej nehral profesionálne!

Samuel Solenský,  25-ročný ročný rodák z Michaloviec, je známy slovenský hokejový útočník.  V roku 2011 opustil Zemplín a strávil päť sezón v českom Liberci, šesť sezón v zámorí. Po troch sezónach v juniorskom Johnstown Tomahawks, kde zlomil všetky rekordy a následných troch sezónach v univerzitnom Bemidji State, sa rozhodol vrátiť na Slovensko. V roku 2022 odohral vo farbách HK Nitra 43 stretnutí. Minulý rok sa vrátil do Michaloviec.

Samuel v zámorí najskôr neuspel vo výbere do tímu Yougstown Phantoms v USHL, zhodou okolností však týmto jeho cesta v zámorí neskončila. Po odmietnutí mu manažér Youngstownu oznámil, že o tri hodiny ide okolo autobus mužstva Johnstown Tomahawks, a tí by mali o neho záujem. „Skončili sme takto ja a jeden Bielorus, sedeli sme na taške pred štadiónom v Youngstown, Ohio, niekde na konci sveta. Nevedel som, kto príde, len sme čakali kedy nejaký autobus odbočí k nám na parkovisko a vyzdvihne nás,“ rozpráva o svojej zámorskej etape michalovský odchovanec. Keď autobus dorazil, dozvedel sa, že tím ide na turnaj do Minnesoty. „Po troch hodinách cesty som sa spýtal, kedy tam už budeme a spoluhráči mi povedali, že cesta autobusom do Minnesoty trvá 18 hodín, takže až zajtra,“ zaspomínal si s úsmevom na skúšku v tíme Johnstownu. V tomto tíme neskôr strávil tri roky, po ktorých svoje kroky nasmeroval do prestížnej univerzitnej súťaže NCAA, kde okrem hokeja absolvoval vysokoškolské štúdium. Viac o kariére, štúdiu v zámorí, trénerstve, aj o tom, kto je jeho veľký hokejový vzor a prečo by kariéru bez rodičov „nedal“, si vypočujte v rozhovore Samuela s Vladimírom Kubíkom v podcaste www.nasZemplin.sk.

Samuel Solenksý
 

Miroslav Kisty

Vo svete kultúry pôsobí celý svoj život

Miroslav Kisty je známy michalovský tanečník, pedagóg, choreograf, ktorý sa dlhé roky venuje deťom aj mládeži v súbore Zemplín. So súborom precestoval takmer celý svet, pár rokov pôsobil aj v Bratislave. Vzácne skúsenosti získaval od profesora Štefana Nosáľa, Janka Ďurovčíka či Milana Hvižďáka. Mohol ostať žiť a pracovať kdekoľvek na svete, ale v kútiku srdca vždy vedel, že jeho miesto je tu, v rodných Michalovciach. Od začiatku roka zastáva funkciu riaditeľa Mestského kultúrneho strediska Michalovce.

Miroslav Kisty nebol odmalička zanietený tanečník. Do súboru Zemplín chodil len vďaka rodičom, ktorí ho prihlásili. Zmenilo sa to však ku koncu základnej školy. „Odrazu som zistil, ako veľmi ma to baví, zatiaľ čo predtým ma rodičia doslova  nútili, aby som šiel tancovať, od istej chvíle sa ma pýtali, kedy sa konečne vrátim zo súboru, aby som sa učil,“ s úsmevom spomína na svoje tanečné začiatky. Vďaka súboru spoznal množstvo ľudí, naučil sa byť dochvíľny, disciplinovaný. A navyše mu kamaráti závideli, ako ľahko vedel nadviazať kontakt s dievčatami. „V súbore sa deti bežne držia za ruky, nie preto, že by niečo spolu mali, ale preto, lebo si to vyžaduje daný tanec, pozerajú pri tanci na seba, dievčatá a chlapci trávia spolu veľa času. Preto je potom pre nich prirodzené ísť po dievča do tanca na diskotéke, či zábave,” vraví Miroslav Kisty.  Jeho žiaci ho majú radi, aj keď je prísny, ale spravodlivý. Od začiatku roka pôsobí ako riaditeľ mestského kultúrneho strediska, čiže tanec musel ísť trochu bokom. Návštevníci podujatí v Michalovciach už videli viaceré zmeny, pod ktoré sa podpísal práve nový riaditeľ. Kultúrne podujatia v Kerte, v átriu mestského úradu, videoprojekcie počas folklórnych slávností  aj viac online komunikácie. „Snažíme sa do Michaloviec priniesť rôznu kultúru, nie práve tú masovú a komerčnú, ale takú, ktorá má čo povedať rôznemu publiku. Samozrejme, folklór ostáva, veď práve ten je pre naše mesto typický, ale dôležité sú aj divadelné predstavenia, organové či jazzové koncerty. Priestor dávame aj mladým tanečníkom či kapelám a pracujeme aj na nových projektoch, o ktorých sa verejnosť dozvie čoskoro.”

Viac o tom, prečo je dôležité nezabúdať na naše folklórne tradície a zvyky, aj čo prinášajú deťom aj mladej generácii sa dozviete v podcaste www.nasZemplin.sk.

Miroslav Kisty
 

Dana Jurečková 

Svoj život zasvätila liečeniu detí

Lekárka Dana Jurečková už takmer 40 rokov pôsobí ako pediatrička v nemocnici v Michalovciach. Je primárkou detského a novorodeneckého oddelenia v tunajšej nemocnici a hlavnou lekárkou pre odbor pediatria pre súkromnú sieť nemocníc v rámci celého Slovenska. Celý svoj život naplno zasvätila chorým deťom. 
V poslednej dobe, po zrušení detského oddelenia v Trebišove, vzrástol nápor pacientov na detské oddelenie aj urgent v Michalovciach. Kvôli bežným detským ochoreniam, ktoré nevyžadujú okamžitú lekársku pomoc (sezónne a črevné virózy, teplota, vyrážka…), sú čakárne urgentnej starostlivosti preplnené. Kedy si celkový stav dieťaťa skutočne vyžaduje neodkladnú návštevu detskej pohotovosti? Primárka radí, kedy spozornieť: „Ak ide o akýkoľvek úraz, náhle silné bolesti brucha alebo hlavy, alebo ak sa vám nedarí zrážať vysokú teplotu, netreba čakať, ale ihneď ísť s dieťaťom k lekárovi.” Zároveň dopĺňa, aké najčastejšie chyby robia rodičia pri zrážaní horúčky: „Stáva sa, že ak horúčka dieťaťu neklesá a rodičia prídu do nemocnice, buď zistíme že dieťa dostalo veľmi nízku dávku liečiva, alebo aj po podaní lieku pilo málo tekutín. Vtedy horúčka neklesá, alebo len veľmi pomaly.” Primárka však upozorňuje aj na predávkovanie liekmi. Vždy sa preto radšej o dávkovaní poraďte s vaším lekárom alebo lekárnikom. Ako sa popasovať s laryngitídou či silnou hnačkou a ako zistíte, že je vaše dieťa dehydrované? 

Viac o MI osobnostiach si vypočujte v podcastoch www.nasZemplin.sk.

Jureckova
 

Igor Žofčák 

Zo strachu  nenastúpil do vlaku do Ružomberku, kde mala začať jeho kariéra

Igor Žofčák je profesionálny slovenský futbalista hrajúci za slovenský klub MFK Zemplín Michalovce ako stredový záložník. Na drese nosí číslo 10. Žofčák je odchovancom Michaloviec, no profesionálnu kariéru začal v Ružomberku.

Práve vtedy nastal veľký zlom v jeho profesionálnom živote. „Moji rodičia ma odviezli na vlak do Ružomberku, ale vo mne bol taký strach, že som do neho nenastúpil. Prišiel som stopom domov a povedal som, že som zmeškal vlak. Rodičia videli vo mne potenciál a pomohli mi zbaviť sa obáv. Nakoniec som to aj vďaka nim prekonal a odišiel som.“

V roku 2007 si ho vyhliadla Sparta Praha, z ktorej v roku 2008 hosťoval v Jablonci. V roku 2010 sa vrátil na Slovensko, konkrétne do Slovana Bratislava. V roku 2015 si vyskúšal aj angažmán v Maďarsku. V roku 2016 sa vrátil do Michaloviec. V rozhovore si zaspomínal aj na svoje futbalové začiatky. Prezradil, že veľkou oporou pre neho je najmä rodina: „Som presvedčený, že bez mojej rodiny by som dnes nebol tam, kde som. A už vôbec by som v štyridsiatke nehral futbal.“

Po štyridsiatke dosiaľ nikto nestrelil na Slovensku gól v najvyššej futbalovej lige. Zápis do histórie však prelomil práve Igor Žófčák. Kopačky na klinec však ešte zavesiť nechce. Stále má vraj prečo hrať. A najdôležitejšie je podľa neho mať v živote cieľ a neúnavne tento cieľ nasledovať. 

Viac o MI osobnostiach si vypočujte v podcastoch www.nasZemplin.sk.

Zofcak
 

Martin Spišák

Po vážnej chorobe čriev pomáha ľuďom s rovnakou diagnózou

Martin Spišák je výborný kuchár, fotograf i kameraman, ale realizuje sa najmä v oblasti gastronómie, pri food stylingu a píše knihy. Pred takmer desiatimi rokmi doslova ušiel hrobárovi z lopaty. O päť minút dvanásť mu diagnostikovali závažnú zápalovú chorobu čriev, ulceróznu kolitídu, ktorá patrí medzi takzvané IBD choroby. „Bol som nesmierne unavený, nevládal som chodiť, schudol som 30 kíl, mal som silnú arytmiu, myslel som si, že je to srdce. Až pán doktor Ulbricht z Michaloviec mi diagnostikoval, že nejde o srdce, ale nejakú inú chorobu, že mám hladiny minerálov a živín nezlučiteľné so životom a poslal ma okamžite do nemocnice. Tam do pár hodín zistili, že mám vážne choré črevo.” Trvalo skutočne niekoľko rokov, kým sa pozviechal. Nevedel, čo môže a čo nemôže zjesť.  Dostal síce pár odporúčaní aj receptov, ale práve v nich boli suroviny, ktoré nemohol. A tak si skúšal variť sám, až nakoniec vytvoril toľko receptov, že z nich vznikla kniha Zdravo a kreatívne, práve pre ľudí s IBD ochoreniami. „Pri kreovaní knihy som prizval mnoho skúsených a známych kuchárov a spoločne sme vytvorili publikáciu, ktorá, verím, pomôže na začiatku ľuďom s podobným osudom, ktorí ani nevedia, čo a ako jesť, podobne, ako som to mal na začiatku ja.”  

Martin už pripravuje druhú knihu s pracovným názvom Zero tollerance a zároveň vyvíja aplikáciu pre ľudí, ktorí sa musia stravovať inak ako zdraví ľudia. 

Viac o MI osobnostiach si vypočujte v podcastoch www.nasZemplin.sk.

Spisak

 

Martin Molnár 

Rozvíja kultúrny život na Zemplíne

Martin Molnár je rodený Michalovčan. Študoval na Filozofickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach. Po ukončení štúdia nastúpil v roku 1997 do Zemplínskeho múzea v Michalovciach ako regionálny historik. V múzeu pracuje dodnes a je známy aj ako mestský kronikár, spoluzakladateľ osláv Dni na poctu mesta, ale v meste a okolí ho ľudia poznajú aj ako sprievodcu na Špacirkách po varošu. 

Napísal množstvo odborných monografií súvisiacich s históriou miest a obcí Zemplína, na ktorých sa podieľal ako autor, spoluautor alebo zostavovateľ. Pred pár dňami uzrela svetlo sveta ďalšia publikácia, a to k 780. výročiu mesta Michalovce pod názvom Michalovce 1244 – 1944. Počas svojich výskumov sa stretol s mnohými legendami, mýtmi a tajomstvami o Michalovciach. Viete o veľkej falšovateľskej afére v Michalovciach? Poznáte príbehy o bosorkách z okolia Michaloviec? Viete, kto bol najvýznamnejšou osobnosťou histórie nášho mesta? 

Viac o MI osobnostiach si vypočujte v podcastoch www.nasZemplin.sk.

Molnar
 

Kristián Dufinec

Spojil folklór a popovú hudbu

Kristián Dufinec je slovenský poprockový spevák, frontman hudobnej skupiny Iconito, tanečník súboru Zemplín aj sólista Lúčnice. Narodil sa v Sobranciach, ale celé detstvo i mladosť prežil v Michalovciach.

Kristián má v týchto dňoch nabitý kalendár.  S kapelou sa chystajú sa na letné vystúpenia, s projektom Korene idú so súborom Zemplín do Východnej aj na festival Európske ľudové remeslo do Kežmarku. „Teším sa, že náš projekt Korene zožal veľký úspech, vypredali sme haly v Michalovciach aj v Bratislave, nuž a ideme s ním ďalej, predstaviť ho ďalším divákom.“ Kristián začínal vo folklórnom súbore Zemplín ako desaťročný, do súboru sa prihlásil sám, po tom, ako ho zaujal program k 40. výročiu súboru. „Účinkovanie vo folklórnom súbore Zemplín ma naučilo systematickej práci, rešpektu k autoritám a vytrvalosti,“ vyratúva umelec. Vďaka týmto schopnostiam sa neskôr presadil v Lúčnici a z úspechu sa teší aj so skupinou Iconito. Na jeho ceste k úspechu mu veľmi pomohli jeho učitelia aj mentori: Peter Cicák, Štefan Nosáľ, Miroslav Kisty a, samozrejme, „ujo Hvižďák“. „Vždy, keď som šiel za pánom Hvižďákom, že mu niečo poviem, čo sa stalo a tak, zdvihol ruku a povedal: Všetko viem!“ s úsmevom spomína Kristián na zakladateľa súboru Zemplín. „Pán Hvižďák je úžasný, všetky skúsenosti, ktoré nadobudol ako mladý tanečník v Prahe, priniesol do Michaloviec a vďaka tomu vybudoval súbor Zemplín, ktoré je dnes v umeleckom svete pojmom.“

Ak sa chcete dozvedieť, aké boli začiatky Kristiánovej hudobnej kariéry, prečo si myslí, že človek sa pomýli každé štyri roky, aj čo rád varí vo voľnom čase, vypočujte si  podcast naszemplin.sk na youtube kanáli.

Dufinec
 

Peter Tomko

Keby sa každý riadil princípmi bojového umenia aikido, na svete nie sú vojny

Peter Tomko založil a ako šéf inštruktor vedie v Michalovciach už 20 rokov profesionálne výcvikové centrum – Red Dragon Aikido training center Slovakia. V súčasnosti trénuje 200 detí aj dospelých. Je nositeľom 6 danu v aikide. Profesionálne sa venuje výcvikom pre zásahové jednotky ozbrojených bezpečnostných zborov vo svete. Trénuje ho aj Steven Seagal, ktorý navštívil východné Slovensko vďaka jeho pozvaniu.

Peter hovorí: „Aikido je úžasná filozofia v pohybe. Rozvíja pohyb, upevňuje fyzické zdravie človeka, ale zároveň aj jeho psychiku, pomáha mu dostať sa do rovnováhy, získať takzvaný vnútorný mier a určitý nadhľad, vďaka čomu sa tak nestresuje v živote.“ Aikido je ako sebaobrana, je tam aj silný výchovný aspekt. Zaujímavé je, že na tréningoch sa začínajú Petrovi zverenci najskôr učiť padať. Tak, aby si neublížili, aby vedeli spadnúť s ľahkosťou a bezpečne. „To nie je len o tom, aby sa nezranili, ale odbúravajú strach a učia sa pohybovať v priestore. Ide o rozvoj priestorovo-koordinačnej schopnosti. Učia sa aj „padať“ v živote a vstať, byť ešte silnejší,“ dopĺňa Peter. Svoje krédo: Ži a nechaj žiť a pokiaľ nemôžeš pomôcť, neubližuj, podsúva aj svojim žiakom. Petrovu profesionálnu kariéru ovplyvnil aj svetoznámy boxer Muhammad Alli. Kamarát kúpil jeho tréningové zápisky, ktoré mu daroval. Petra zaujali  Alliho metódy na  rozvíjanie výbušnej sily a rýchlosti. Čo s nimi Peter urobil, sa dozviete v podcastoch na portáli naszemplin.sk a na YouTube kanáli naszemplin.

Tomko
 

Marek Tomko

Rozvíja kultúrny život na Zemplíne

Marek Tomko je rodák z Michaloviec a podniká v oblasti gastronómie a organizácie podujatí. Je dôkazom toho, že kde je vôľa, tam je cesta. Pred siedmimi rokmi oživil amfiteáter na Zemplínskej šírave, ktorý chátral dlhé roky. Ani dva  ťažké roky počas pandémie ho neporazili a aj naďalej prináša na toto jedinečné miesto kvalitnú kultúru. 

Medzi najúspešnejšie podujatia, ktoré Marek Tomko zorganizoval a amfiteáter vtedy doslova praskal vo švíkoch (kapacita miest na sedenie je 3 500 ľudí, vojde sa však až dvakrát toľko návštevníkov), patria vystúpenia Lúčnice, PUĽS, Kollárovcov či detské festivaly. Marek Tomko má veľké srdce, čoho dôkazom je aj benefičný koncert na pomoc Ukrajine, ktorý v minulom roku na amfiteátri zorganizoval v spolupráci s KSK. Skvelé podujatia chystá aj na túto sezónu: „Už teraz môžem potvrdiť, že na amfik prídu počas leta  Kandráčovci, Lúčnica aj Rytmus. Máme aj dve špeciálne podujatia – po dlhej  komunikácii sa nám sem podarilo dostať Paľa Haberu a TEAM, a bude tu aj premiéra dlho očakávaného filmu Na kaveju, prezradil Marek.

Okrem tejto činnosti sa Marek venuje svojej gastro prevádzke v meste. Vytvoril tu príjemné prostredie na posedenie pre mladých a vďaka veľkému detskému ihrisku prichádzajú aj rodiny s deťmi.

Viac o MI osobnostiach si vypočujte v podcastoch www.nasZemplin.sk.

Tomko
 

Viera Džoganová

Je absolventkou konzervatória v Košiciach, kde študovala hru na akordeóne.  V rokoch 1987 – 1990 absolvovala diaľkové štúdium zbormajstrov a neskôr si rozšírila vzdelanie  štúdiom na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku o učiteľstvo umeleckých odborných predmetov. Je členkou Poradného zboru pre zborový spev pri Národnom osvetovom centre v Bratislave. V roku 1980 začala pracovať ako učiteľka hry na akordeón v Základnej umeleckej škole v Sobranciach a v roku 1985 založila detský spevácky zbor Magnólia. V roku 1992 nastúpila na Základnú umeleckú školu v Michalovciach ako učiteľka zborového spevu a v roku 1998 sa zaslúžila o vznik nového telesa - detského speváckeho zboru Pro Musica.

Všade, kde so svojím speváckym zborom vystúpi, žne obrovské úspechy. Diváci vstávajú zo sedadiel a tlieskajú mladým spevákom po celom svete. Začínali v Maďarsku, Česku, na Ukrajine a neskôr pribudlo Belgicko, Taliansko, Grécko, Anglicko, Amerika, Mexiko, Južná Kórea, Francúzsko. Nedávno sa vrátili s obrovským úspechom z  Nórska, kde získali 1. miesto v kategórii detských speváckych zborov. Skvelá zbormajsterka Vierka Džoganová pracuje  aktuálne s viac než stovkou detí. Čo je na tom najťažšie, prezradila už dávnejšie: „Získať si ich tak, aby som ich nestratila a aby im spev prirástol k srdcu. To nie je slovenčina alebo matematika, na ktorých rodič bazíruje. Tu nemusia nič. Keď sa dieťaťu zbor znepáči, odíde. Mať nároky, robiť ťažký repertoár, skúšať počas sobôt a prázdnin, to vyžaduje nastaviť všetko tak, aby to chceli hlavne ony, nielen ja. Musia prísť samy na to, že je to nevyhnutné, ak chcú uspieť.” Ťažšie je to aj v tom, že dnes existuje obrovská plejáda krúžkov a aktivít, na ktoré môžete dieťa prihlásiť. Aké predpoklady dieťa potrebuje, ak chce uspieť v zborovom speve? „Zborový spev od detí vyžaduje, aby preň mali nielen hudobné predpoklady, ale aj vhodné povahové vlastnosti.“

Ak sa chcete dozvedieť, čo stojí za veľkým úspechom zboru Pro Musica – Magnólia, aké trapasy na svojich cestách pozažívali a ako zistíte, aké povahové vlastnosti potrebuje dieťa, ak chce spievať v zbore, sledujte podcastyDestiny of people na youtube kanáli DestiniesCast. Rozhovor s Vierou Džoganovou budete môcť sledovať od 7. novembra 2024.

Viera Dzoganová