V tomto roku si pripomíname sté výročie pripojenia obce Stráňany k Michalovciam. Stráňany, dnes miestna časť mesta, boli až do roku 1925 samostatnou obcou. Administratívno-správne patrili do historickej uhorskej Užskej stolice, neskôr župy. Od Michaloviec obec oddeľoval tok rieky Laborec.

Zemepisná blízkosť pri Michalovciach zapríčinila, že ich zemepáni v stredoveku uvádzali aj ako štvrť či ulicu v Michalovciach. Zemepánmi boli páni Michaloviec a Stráňany patrili do ich michalovského panstva.

Prvá písomná správa o Stráňanoch pochádza až z roku 1336. Názov Stráň dali dedine Slováci a pomenovali ju podľa toho, že jej chotár ležal na stráni, pláni, úpätí vyvýšeniny Biela hora. V 16. storočí sa tu nachádzalo aj pole zvané Pláň. Obyvateľov Stráne volali Stráňanmi a časom tak pomenovali aj dedinu Stráňany. Stráňanský chotár bol v stredoveku rozsiahly. Obec susedila so Zbudzou, Trnavou pri Laborci, Vinným, Zalužicami, Vrbovcom, Michalovcami, Topoľanmi a Petrovcami nad Laborcom. Intravilán dediny tvorili domy postavené na brehu Laborca. Za nimi sa nachádzali záhrady, sady a záhumienky. Extravilán tvorili polia a lúky a na ich koncoch rástli rôzne kríky a ostružiny. Za nimi boli háje a les. Pôda tu bola úrodná, ale oveľa viac zalesnená a močaristá ako dnes. V stredoveku Stráňany obývali Slováci, menšina Maďarov a kolonistov z Nemecka a Istrie. V tom čase obyvatelia Stráňan boli katolíkmi, istý čas v 16. – 17. storočí aj reformovaní.

V Stráňanoch už v stredoveku stála kúria (menej honosné šľachtické obydlie) a v roku 1449 aj 50 domov. Stráňančania sa živili roľníčením, ale aj remeslami. Na brehu Laborca tu stál mlyn. Začiatkom 17. storočia v Stráňanoch bolo niekoľko šľachtických kúrií. Okrem poddaných tu teda žili aj šľachtici.

Stráňany boli prevažne poľnohospodárska obec. Už v 19. storočí tu stálo veľa objektov sztárayovského veľkostatku (stodoly a sýpky). V katastri sa nachádzali rozsiahlejšie majere v chotári osád (samôt) Zabava, Žabjany, Rubanec (košiare, sýpky, stodoly, pivnice, stajne). Miestnu kamennú krčmu, ktorá bola súčasťou sztárayovského panstva, mali v prenájme židia.

Žili tu však aj remeselníci (napríklad v polovici 19. storočia až 35), z toho najviac obuvníci. V polovici 19. storočia Sztárayovci postavili stráňanskú tehelňu a v roku 1897 nový moderný parný mlyn. V roku 1900 v Stráňanoch žilo 1682 obyvateľov a v roku 1907 tu zriadili aj druhý parný mlyn.

Výrazom samostatnosti miestnej samosprávy bol aj vlastný erb. Na stráňanskom pečatidle z 19. storočia je vyrytá plávajúca loďka. Kruhopis pečatidla znie: Strainyan (!) hely (ség) petse(tje).

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1921 mala, vtedy ešte samostatná obec Stráňany, 219 domov s 224 bytmi a viac ako 1500 obyvateľov.

Vláda Československej republiky rozhodla 28. apríla 1925 o zlúčení Stráňan s Michalovcami, s platnosťou od 1. mája 1925. Na základe výnosu ministerstva vnútra č. 32 555/1925 zo dňa 9. mája 1925 boli zlúčené katastre Michaloviec a Stráňan v jeden celok.

Z administratívno-politického, demografického, ale aj z hľadiska sociálno-hospodárskeho došlo 1. júla1925 k udalosti, ktorá, aspoň podľa zápisu v Pamätnej knihe Veľkej obce Michalovce, sa stalanajdôležitejšou udalosťou roka. Uskutočnilo sa totiž zlúčenie blízkej obce Stráňany s Michalovcami. Kým pre Stráňančanov, podľa mienky súčasníkov, to bolo jednoznačne prospešné, Michalovčanomtým pribudli iba „starosti o túto novú časť, ktorá je oproti samému mestu zanedbaná, nemá cesty, chodníky ani osvetlenie“.

Práve v tejto časti Michaloviec sa narodili dvaja čestní občania mesta Michalovce, a to Ján Pavlo(1925 – 2015), prozaik a predseda Slovenskej ligy, a Ladislav Bolchazy (1937 – 2012), univerzitnýprofesor a vydavateľ.

V čase zlúčenia Stráňany mali vlastný cintorín (dnes v priestoroch niekdajšieho cintorína stojí kostolna Námestí Jána Pavla II.), židovský cintorín (nachádza sa v lesnom poraste na Bielej hore a po zlúčeníStráňan s Michalovcami mŕtvych pochovávali už len na novom židovskom cintoríne pod Hrádkom),synagógu a ďalšie židovské kultové objetky, vlastnú ľudovú školu a lekáreň.

V Stráňanoch sa nachádzal rómsky tábor známy ako Čolláková osada.

Po pripojení Stráňan k Michalovciam mimoriadne naliehavou sa stala výstavba mosta cez rieku Laborec, ktorý by spájal Michalovce s touto mestskou časťou. V roku 1928 užívanie starého zakázal Okresný úrad v Michalovciach, keďže sa nachádzal v chatrnom stave. Tento most bol vybudovaný v roku 1919 namiesto pôvodného spáleného. Obecné zastupiteľstvo sa uznieslo postaviť nový železobetónový most a požiadalo o štátnu podporu. Nový železobetónový most o celkovom náklade milión korún bol dokončený v jeseni 1934, čím bola zavŕšená prvá etapa regulácie Laborca.

V 30. rokoch 20. storočia k stráňanskym uliciam patrili Ulica nad Laborcom, Nová, Zbudzanská a Štefánikova. Okrem budovy ľudovej školy sa tu nachádzala aj tehelňa, mlyn, či záhadný objekt známy pod názvom Štift.

Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach, kronikár mesta Michalovce