V tomto roku si pripomíname aj 100. výročie vzniku Okresnej hasičskej jednoty č. 49 v Michalovciach.

V roku 1925 bola v Michalovciach založená Hasičská okresná jednota (HOJ) č. 49. V okrese bolo v tom čase iba sedem miestnych dobrovoľných hasičských zborov (DHZ), vrátane michalovského s číslom 135. V roku 1932 už v rámci uvedenej jednoty pracovalo 57 zborov a 1 044 dobrovoľných hasičov. Z predsedov HOJ môžeme spomenúť Myrona Čolláka. K významným funkcionárom patril aj Michal Alexa či Arnold Babilonský. Udalosťou, ktorou sa michalovská okresná jednota zapísala aj do dejín slovenského hasičstva od 15. januára 1933, bolo vydávanie tlačoviny po názvom Zprávy hasičskej okresnej jednoty č. 49. V roku 1934 bol ako v poslednej obci okresu založený 16-členný dobrovoľný hasičský zbor vo Vrbovci (bol pridelený k dobrovoľnému hasičského zboru v Michalovciach).

V roku 1940 OHJ č. 49 v Michalovciach bola poverená prípravou šesťdňového „manifestačného zjazdu hasičstva“ z celej Šarišsko-zemplínskej župy s bohatým programom (napríklad hasičský kurz, ukážkové cvičenia, okresné valné zhromaždenie, zasadanie veliteľstva Krajinskej hasičskej jednoty a ďalšie).

Jedným z najvýznamnejších podujatí OHJ v Michalovciach boli oslavy výročia založenie okresnej hasičskej jednoty, ktoré sa uskutočnili 26. marca 1944.

V roku 1935 HOJ č. 49 so sídlom v Michalovciach mala celkovo 44 dobrovoľných hasičských zborov, mala 954 členov, z toho 802 činných dobrovoľných hasičov. Dobrovoľní hasiči HOJ č. 49 mali k dispozícii tri dvojkolesové motorové striekačky, 34 štvorkolesových a 26 dvojkolesových ručných striekačiek, 1 704 metrov hadíc, 183 metrov savíc, jeden vozový rebrík, jeden voz na vodu a dve hasičské zástavy.

V roku 1933 do pôsobnosti HOJ č. 49 patrili dobrovoľné hasičské zbory z obcí Michalovce, Bánovce nad Ondavou, Pusté Čemerné, Budkovce, Drahňov, Dúbravka, Falkušovce, Vŕbnica, Hažín, Nižný Hrušov, Kačanov, Krásnovce, Kucany, Lastomír, Ložín, Lúčky, Malčice, Markovce, Močarany, Moravany, Oborín, Petrikovce, Petrovce nad Laborcom, Pozdišovce, Rakovec nad Ondavou, Malé Raškovce, Veľké Raškovce, Slavkovce, Strážske, Suché, Šamudovce, Trnava pri Laborci, Trhovište, Vinné, Voľa, Malé Zalužice, Veľké Zalužice, Zbudza a Žbince.

V roku 1925 založili DHZ aj vo vtedy samostatnej obci Močarany. Zbor však zanikol, ale v roku 1933 celkovo 33 členov ho obnovilo. Na ustanovujúcom zhromaždení bol za predsedu organizácie zvolený Ján Kolesár, za veliteľa Pavel Stretavský, za náhradného veliteľa Ján Kolesár, za tajomníka Pavel Pánthy, za pokladníka Pavol Gajdovčík, za dozorcu majetku Pavol Čurmu a za revízorov Michal Kolesár a Michal Kostovčík. V roku 1933 dobrovoľní hasiči z Močaran dostali od bratislavského krajinského úradu 1 000 korún na nákup hasičského náradia.

V minulosti k prestíži patrilo byť členom dobrovoľného hasičského zboru. Títo odvážni muži bojovali nielen s požiarmi, ale aj s častými povodňami, ktoré spôsobovali rozvodnené tunajšie rieky. Samozrejme, snažili sa požiarom aj predchádzať. Zároveň pomáhali pri ďalších rôznych humanitárnych krízových situáciách. Ich nablýskané slávnostné uniformy skrášľovali slávnostné prehliadky v centre miest a obcí okresu, ale aj zábavy (hasičské bály), ktoré usporadúvali na podporu svojich aktivít. Povestným bol najmä prvorepublikový reprezentatívny ples hasičov, ktorý každoročne usporadúvali v michalovskom hoteli Zlatý býk. Cesta k uznaniu a ojedinelému postaveniu dobrovoľných hasičov v Michalovciach a okolí však nebola jednoduchá.

Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach, kronikár mesta Michalovce