Tohto roku si pripomenieme 160. výročie michalovskej synody, kedy sa v našom meste písali dejiny uhorského židovstva.

Najstaršie správy o židovských obyvateľoch v mestečku Michalovce pochádzajú zo 70. rokov 17. storočia. Postupne sa vďaka zemepanským michalovským šľachtickým rodinám Szirmay a neskôr Sztáray tu usádzali ďalší židia.

V súpise z roku 1746 je v mestečku evidovaných osem židovských rodín a celkom dvadsať osôb. V prvej polovici a časti druhej polovice 18. storočia michalovskí židia navštevovali synagógu v Pozdišovciach, rituálny kúpeľ (mikve) v Stráňanoch a pochovávaní boli na stráňanskom židovskom cintoríne. V druhej polovici 18. storočia vznikla samostatná michalovská židovská náboženská obec. Prvú modlitebňu v meste postavili v roku 1786. V prvej polovici 19. storočia na konci mestečka, v susedstve soľného úradu, stála synagóga spolu s príbytkom rabína a židovská škola. Neďaleko stál židovský špitál.

V roku 1888 bola podľa plánov staviteľa Jelínka na hlavnej ulici postavená nová ortodoxná synagóga s prvkami novogotického a orientálneho slohu. V roku 1888 (iné zdroje uvádzajú výstavbu objektu po roku 1920) bola postavená tzv. klaus synagóga – malá synagóga na Hodvábnej ulici pre chasidských židov, ktorí vo veľkom počte prichádzali najmä z Haliče.

K hlavným osobnostiam michalovského židovstva patrili hlavní michalovskí rabíni ako Juda Landesman (v meste pôsobil začiatkom 19. storočia), Áron Grünberger (podpísal závery známej michalovskej synody z roku 1865) či Šimon Ehrenfeld (zomrel v roku 1931).

Koncom 18. storočia mali židia v Michalovciach aj vlastný cintorín (nevieme, kde presne sa nachádzal). Dodnes existujúci židovský cintorín v Michalovciach sa nachádza na miernom svahu kopca Hrádok. Do dnešných dní sa v meste nachádza kniha židovského pohrebného bratstva Chevra kadiša, v ktorej je zoznam pochovaných na tomto cintoríne. Židovské michalovské matriky sa dlho považovali za stratené, ale matričné údaje z druhej polovice 19. storočia boli nedávno nájdené v jednom maďarskom archíve.

V 19. storočí už mali židia v Michalovciach vlastné mikve. V roku 1928 boli postavené nové moderné vaňové kúpele, ktoré slúžili aj nežidovským obyvateľom mesta. Mikve postavil Eugen Bárkány podľa plánov Ing. Štefana z Košíc. Rituálne kúpele sa nachádzali na bývalej Kúpeľnej ulici pri Laborci (neďaleko budovy dnešnej michalovskej tržnice).

Od 18. storočia až do 40. rokov 20. storočia bývali Židia prakticky po celom mestečku.

O význame ortodoxnej michalovskej židovskej náboženskej obce v 19. storočí svedčí aj zvolanie stretnutia ortodoxných rabínov do Michaloviec v roku 1865. Udalosť je známa ako Michalovská synoda a môžeme konštatovať, že ide o jednu z najvýznamnejších udalostí, ktoré sa odohrali na území mesta. Na synode bol vyhlásený ostrý boj proti reformizmu a neologizmu.

Michalovská synoda bola vyvrcholením dlhodobého rozkolu medzi ortodoxným a reformným prúdom v židovstve. Hlavným predstaviteľom tejto ortodoxnej opozície sa stal rabín Hillel Lichtenstein. Bol silne ovplyvnený chasidizmom a práve on sa neskôr stal hlavným aktérom Michalovskej synody.

V roku 1865 sa práve z iniciatívy rabína Hillela Lichtensteina (pôsobil v Szikszó neďaleko Miškolca) konala v Michalovciach porada ortodoxných rabínov, známa ako Michalovská synoda. Zhromaždenie sa konalo 27. – 28. novembra a zúčastnilo sa ho šestnásť rabínov a osem zástupcov rabínov. Tí sa vyhlásili za zákonodarný zbor a proti reformným snahám vyhlásili deväť záverov, ktoré sa mali stať záväznými pre všetky židovské náboženské obce v krajine.
Deväť záverov Michalovskej synody:

• Je zakázané kázať v jazyku národov sveta. Takisto je zakázané počúvať kázeň v reči národov sveta.Preto každý Izraelita, ktorý by počul rabína alebo niekoho iného kázať v cudzom jazyku, nechokamžite opustí synagógu. Kazateľ musí kázať v jazyku jidiš, ktorým rozprávajú židia tejto krajiny.
• Je zakázané vstúpiť a modliť sa v synagóge, kde bima (vyvýšené miesto na predčítanie Tóry) nie je v jej strede.
• Je zakázané stavať synagógy s vežou.
• Je zakázané vytvárať zvláštny odev pre kantora a iných spevákov spôsobom, ktorý bynapodobňoval zvyky iných náboženstiev.
• Je zakázané postaviť mechicu, ktorá oddeľuje ženskú a mužskú sekciu spôsobom, ktorý umožňujemužom vidieť na ženy. Je lepšie robiť to tak, ako bolo zvykom v starých dobách. Ba čo viac, akniekde už bola postavená takým spôsobom, do takejto synagógy je lepšie nevstupovať.
• Je zakázané počúvať modlitby zboru, a, samozrejme, je zakázané modliť sa so zborom, aleboodpovedať „amen“, aj keby následkom toho bol človek nútený „sedieť mlčky osamelý“.
• Je zakázané spievať v synagóge zborové piesne a vstúpiť do synagógy, kde sa takéto piesne spievajú.
• Je zakázané umiestňovať chupu (svadobný baldachýn) v synagóge. Chupa má stáť pod holým nebom.
• Je zakázané zmeniť akýkoľvek židovský zvyk alebo synagogálnu prax, pokiaľ boli prijaté našimi otcami a otcami našich otcov.
• Závery synody podpísali aj michalovský rabín a rabíni z okolia Michaloviec – stropkovský rabín, užhorodský, sobranecký a humenský rabín. Deväť záverov synody neskôr podpísalo 71 ortodoxných rabínov.

Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach, kronikár mesta Michalovce