Tohto roku si pripomíname sté výročie založenia prvej verejnej knižnice v Michalovciach. História knižníc v siaha hlboko do minulosti a odzrkadľuje kultúrny i spoločenský vývoj mesta. V časoch, keď bola kniha cenným a vzácnym artiklom, predstavovali knižnice ostrovy poznania, stretávania i národného uvedomovania.

Farská knižnica
V kanonickej vizitácii michalovskej rímskokatolíckej farnosti z roku 1749 sa spomína farská knižnica. V roku 1772 biskup menoval za nového správcu michalovskej farnosti Jána Kanyucha a o rok neskôr sa v biskupskej vizitácii spomína knižničný fond utvorený práve uvedeným farárom.

Šľachtická knižnica
V michalovskom kaštieli založil rodovú knižnicu gróf Anton Sztáray (1839 – 1893). Koncom 19. storočia sa knižnica nachádzala v ľavom západnom krídle kaštieľa. Po druhej svetovej vojne študenti gymnázia zachránili približne 10 000 kníh, čo bola časť z pôvodnej šľachtickej knižnice. V apríli 1947 písomne odovzdal pedagóg gymnázia Ján Murín tieto knihy Štefanovi Polačkovi z Humenného, ktorý bol knižničným inšpektorom Okresnej osvetovej rady v Humennom. V roku 1947 Štefan Polačko knihy zo šľachtickej knižnice z Michaloviec a ďalších lokalít previezol do Humenného. V kaštieli v Humennom v lete 1947 vznikol rozsiahly požiar a poškodená bola aj šľachtická knižnica prevezená z kaštieľa v Michalovciach.

Spolkové knižnice
V rokoch 1919 – 1925 tu existovali knižnice spolkov (miestny odbor Matice slovenskej, Telovýchovná jednota Sokol, miestny odbor Živeny), úradov, inštitúcií i knižnice súkromné. Známa bola napríklad gymnaziálna knižnica pre chudobných študentov, ktorú viedol kňaz Štefan Hlaváč. V roku 1921 Miestny odbor Matice slovenskej v Michalovciach založil matičnú knižnicu. V roku 1923 sa ako knihovník matičnej knižnice uvádza učiteľ Peter Vlk. Knižnica mala vtedy už vyše 260 zväzkov kníh. Podobne ako pri iných okresných osvetových zboroch, aj pri michalovskom sa do júna 1924 nachádzalo už päť tzv. prenosných (kočovných) knižníc.

Prvá verejná knižnica
Rozhodnutím obecného zastupiteľstva bola v Michalovciach 1. februára 1925 zriadená prvá verejná knižnica s jedným dobrovoľným knihovníkom. Knižnicu umiestnili v jednej miestnosti budovy radnice a na jej činnosť bola v rok vyčlenená čiastka 4 800 korún. Reálne bola verejná knižnica v Michalovciach otvorená v týždni od 16. do 22. marca 1925. Knihovníkom sa stal učiteľ michalovskej štátnej ľudovej školy František Šoller. Počnúc rokom 1925 v dokumentoch vystupuje michalovská verejná knižnica. Na stránkach novín sa objavovali informácie, že „každá obec je povinná zariadiť obecnú knižnicu, lebo len dobré knihy zvyšujú kultúrnu úroveň ľudu, a tým aj posilňujú štát. Každá obec nech si pre svoju knižnicu zadováži dobré, poučné a zábavné knihy, ktoré dostane v kníhkupectve a papiernictve.“ V Michalovciach do polovice 30. rokov 20. storočia vznikla pomerne hustá sieť kníhkupectiev (napríklad Atlantis, majiteľ V. Fabricius, majiteľmi ďalších kníhkupectiev boli M. Grünfeld, H. Katz, Z. Landaiová, Š. Tertinský a P. Votrubec). Hlavným dodávateľom kníh aj pre michalovskú knižnicu bola v medzivojnovom období predovšetkým Výpravňa kníh pri Matici slovenskej v Martine. Po prekonaní základných problémov, súvisiacich, okrem iného, s umiestnením knižnice, jej vybavením, personálnym obsadením, časovým rozvrhom vypožičiavania, poplatkom za vypožičanie (20 halierov), sa dostali do centra záujmu aj ďalšie, najmä záujem čitateľa o knihu. Väčšina jej návštevníkov boli študenti. Správa knižnice obstarávala knihy najpestrejšieho obsahu, aj najlepšie diela svetovej literatúry. V roku 1937 knižnica vlastnila 1 477 zväzkov, všetky boli slovenské, respektíve české. Literatúra v iných jazykoch sa tu nenachádzala. Článok v miestnych novinách však upozorňoval na absenciu odbornej literatúry poľnohospodárskeho zamerania, lebo „len zriedka sa nájde kniha, ktorá by roľníka poučovala o jeho špeciálnych potrebách“. V roku 1938 bola obecná knižnica prístupná denne, spolu s verejnou čitárňou. Obecná verejná knižnica v Michalovciach mala k 31. decembru 1938 celkovo 1131 kníh zábavných, 437 poučných, 66 pre mládež, 40 časopisov a jednu hudobninu. Celkový počet čitateľov bol 171. K najčítanejším autorom koncom 30. rokov minulého storočia podľa záznamu kronikára patrili F. Kráľ, K. Čapek, M. Dostojevský, J. G. Tajovský, P. Jilemnický, J. Nižnánsky, T. Vansová, J. C. Hronský, J. Verne a i.

Po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939 sa pri revízii knižníc kládol zvýšený zreteľ predovšetkým na zásady národné, mravno-náboženské a politické. Z knižníc sa malo vyradiť všetko, čo „z hľadiska slovenskej národnej ideológie bolo chybné“ a každému „knižničníkovi“ sa ukladalo, že „vo vlastnom záujme je povinný hneď odstrániť zo svojich inventárov knihy, ktoré svojím obsahom urážajú naše národné cítenie“. V októbri 1941 bola michalovská obecná knižnica otvorená každý pondelok a piatok od 18.00 do 20.00 hod. Knižnica bola vtedy umiestnená v budove mestského úradu na prvom poschodí. V máji 1942 otvorili v michalovskej knižnici výstavku kníh a tlače.  O úspechu tohto počinu svedčí skutočnosť, že už v priebehu prvých dní ju videlo okolo štyritisíc návštevníkov. V roku 1944 vykonali prehliadku priestorov knižnice a kontrolu kníh príslušníci nemeckých bezpečnostných zložiek. V roku 1944 Michalovce získali mestský štatút, a tak sa z knižnice stáva mestská verejná knižnica. Počas vojnových udalostí sa, žiaľ, časť knižničného fondu roztratila.

Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach, kronikár mesta Michalovce