(1863 – 1940)

Starianska vetva rodu Sztáray

Irma Sztáray pochádzala zo starianskej vetvy grófskeho rodu Sztáray. Zakladateľa tejto vetvy bol jej prastarý otec Ján Filip Sztáray (1739 – 1815), užský župan a tajný cisársko-kráľovsky radca. Príbuzným jeho manželky Barbory Migazzi bol viedenský arcibiskup a kardinál Krištof Migazzi. Manželia sa zaslúžili o barokovo-klasicistickú prestavbu kaštieľa v Starom. Vďaka Jánovi Filipovi v roku 1811 položili základný kameň nového starianského klasicistického rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie. Ján Filip Sztáray spolupracoval aj na príprave urbárskej regulácie, najvýznamnejšej reformy z obdobia vlády Márie Terézie. V chotári dnešnej obce Remetské Hámre založil hámor na spracovanie železa a ocele (postupne tu vznikli známe dnes už zaniknuté železiarne). K potomkom Jána Filipa a Barbory Migazzi patrili napríklad syn Krištof Sztáray (zaslúžil sa pozdvihnutie Sobraneckých kúpeľov medzi najznámejšie kúpele v Uhorsku), syn Imrich (olomoucký kanonik a prepošt), vnuk Ján Nepomuk Waldstein (rodák z Vinného, významná postava Uhorských dejín, člen akadémie vied, amatérsky maliar a zberateľ historických diel) .

Vincet Sztáray, starý otec Irmy Sztáray

Stariansky rodový kaštieľ zdedil Vincent Sztáray (1774 – 1827), syn Jána Filipa a starý otec Irmy Sztáray. Vincent sa ako mladý v sprievode budúcej francúzskej kráľovnej Márie Antónie dostal do Paríža. Počas Veľkej francúzskej revolúcie ho skrývala markíza De la Rose. S jej mladšou dcérou sa aj zasnúbil. Po niekoľkých týždňoch ich ako roajalistov uväznili. Markíza so svojimi dcérami skončila pod gilotínou. Vincenta Sztárayho vymenili za jedného francúzskeho generála, a tak sa zachránil. Neskôr sa oženil sa s Johankou Szirmay s ktorou bývali v kaštieli v Starom.

Rodičia a súrodenci

Rodičmi Irmy boli Viktor Sztáray (1823 – 1879) dedič majetkov panstva Staré a Mária Török, ktorá tiež pochádzal z grófskej rodiny. Manželia žili v Starom a tu sa im narodilo  sedem detí: Eugen (1855 – 1904), Štefan (1858  – 1896), Šarlota (1859 Staré – 1941), Alexander (1862 – 1948), Irma (1863 – 1940),Etelka (1865 – 1866) a Alžbeta (1873 – ?).

Narodenie a detstvo Irmy Sztáray

Dňa 10. júla 1863 sa v kaštieli v Starom narodila Irma Sztáray. Pokrstená bola 11. júla 1863 v rímskokatolíckom kostole v Starom. V krstnom liste je uvedená ako Amália Jozefína.O jej detstve vieme veľmi málo. V roku 1869 bývala so svojimi rodičmi v kaštieli v Starom. S rodičmi bývali aj ďalší jej súrodenci Štefan a Alexander. Ich dve deti Edmund a Šarlota boli na štúdiách. Rodina mala v kaštieli vlastného kaplána, učiteľa Jána Kiralyho, a početné služobníctvo. V tom čase kaštieľ v krásnom parku mal na prvom poschodí tri komnaty a na druhom jedenásť ďalších komnát (izieb).

Irmin najslávnejší bratranec

V pohnutých revolučných rokoch žila v starianskom kaštieli Mária Sztáray (staršia sestra Irminho otca Viktora), ktorá sa vydala za grófa Leopolda Zichyho. Manželom sa v starianskom kaštieli narodil syn Gejza (1849 – 1924).  Do histórie vstúpil ako hudobný skladateľ, klavírny virtuóz a spisovateľ. Úspech slávil napriek tomu, že v roku 1863 prišiel o ľavú ruku. Patril k žiakom Francza Liszta a koncertoval po celej Európe. O živote Irmy pred nástupom do služieb cisárovnej sa z histórie veľa nedozvieme. Známa je skutočnosť, že po štúdiách do svojich štyridsiatich rokov sa v našom regióne zdržiavala okrem Starého, aj v Strážskom, Sobranciach a občas tiež v Michalovciach.

V službách cisárovnej Alžbety Habsburskej

V osudný rok 1894 sa Irma zdržiavala v okolí Sobraniec, kde ju zastihol aj pozývací list od cisárovnej. Ten si – podľa vlastných spomienok – prečítala po návrate z výletu na Morské oko. Panovníčke grófku pravdepodobne odporúčala Mária Terézia, Irmina dlhoročná priateľka. Mária Terézia bola treťou manželkou Karola Ľudovíta, cisárovho mladšieho brata a otca následníka trónu Františka Ferdinanda. Cisárovná si teda Irmu, dovtedy pomerne neznámu šľachtičnú, vybrala do svojho oficiálneho sprievodu. Zo začiatku mala štatút provizórnej dvornej dámy, postavenie riadnej dvornej dámy nadobudla až v roku 1895. Cisárovná si ju postupne veľmi obľúbila. Svedčí o tom i fakt, že sa Irma stala dámou Rádu hviezdneho kríža, na čele ktorého bola samotná cisárovná. Irma Sztáray sprevádzala cisárovnú v rokoch 1894 – 1898 na mnohých cestách po Európe i Afrike (dokopy tak pri nej strávila štyri roky). Svoje spomienky z tohto obdobia neskôr zhrnula do knihy, ktorej preklad vyšiel pomerne nedávno v českom jazyku pod názvom „Poslední léta císařovny Alžběty. Vzpomínky dvorní dámy.“

Zavraždenie Štefana, brata Irmy Sztáray

Grófovu záhadnú smrť dodnes sprevádza množstvo dohadov, špekulácií a nezodpovedaných otázok. Z úmrtného listu sa možno dozvedieť, že zomrel 12. júla 1896, pol hodinu pred polnocou. Ako príčina smrti je uvedené: „Obeť vraždy, ktorá sa stala zastrelením cez okno.“ Gróf bol zastrelený jedinou ranou, keď sa nachádzal v jednej z miestnosti kaštieľa v Starom.

Rodinná tragédia

Vražda grófa Štefana Sztárayho hlboko zasiahla celú rodinu. Irma Sztáray, dvorná dáma cisárovnej Alžbety Habsburskej a sestra zavraždeného, vo svojich spomienkach o tejto udalosti uvádza: „Mňa a moju rodinu však neúprosnou rukou zasiahol osud. Dňa 12. júla 1896 bol zákerne zavraždený môj brat Štefan. Bola to strašná rana a ja som nemohla opustiť našu celkom zdrvenú matku.“ Cisárovná vyjadrila svoju sústrasť v tejto depeši: „Práve som dostala tú otrasnú správu. Prijmite moju najúprimnejšiu sústrasť. Tlmočte ju i svojej matke a švagrinej. Vaša dovolenka je, prirodzene, predĺžená. Alžbeta.“ Grófke bola o pár dní neskôr priznaná niekoľkomesačná dovolenka. V novembri 1896 však Irma musela niekoľko dní stráviť vo Viedni, a tak ju cisárovná Alžbeta pozvala na audienciu – stretnutie v záhradách Schönbrunnu, ktoré bolo veľmi dojemné. O vyšetrenie vraždy Štefana sa zaujímali členovia cisárskej rodiny. Napriek veľkému úsiliu polície sa vyšetrovacím zložkám páchateľa nepodarilo odhaliť. Až oveľa neskôr sa zomierajúci bývalý grófsky hájnik údajne verejne priznal, že to on zastrelil grófa kvôli manželkinej nevere.

Atentát na cisárovnú Alžbetu Habsburskú

Hádam najdôležitejšiu životnú úlohu zohrala Irma Sztáray dňa 10. septembra 1898, keď sprevádzala cisárovnú Alžbetu na prechádzke po brehu Ženevského jazera – bola totiž svedkom atentátu a tragického skonu cisárovnej. Po smrti panovníčky sa Irma stretla aj s cisárom Františkom Jozefom I., a to v kaplnke viedenského Burgu, kde bolo vystavené Alžbetino telo. Monarcha sa ešte raz poďakoval vernej spoločníčke svojej manželky a požiadal ju, aby na druhý deň prišla do Schönbrunnu. Grófku čakala dlhá audiencia. Odovzdala cisárovi strieborné hodinky, ozdobný prívesok a medailón, ktorý mala cisárovná v čase smrti na hrudi. Panovník neskrýval veľký žiaľ. Na záver audiencie František Jozef ešte raz poďakoval, pobozkal grófke ruku a Irma Sztárayová opustila Schönbrunn. Bezprostredne po pohrebe opustila aj Viedeň.

Irma Sztáray a Sobrance

Irma sa utiahla do kaštieľa v Sobranciach, kde doopatrovala svoju matku (tá zomrela v roku 1916). A práve medzi múrmi tohto sídla spísala grófka časť svojich spomienok, ktoré pôvodne vyšli v roku 1909. V kaštieli opatrovala aj šaty, ktoré mala na sebe cisárovná Alžbeta v čase atentátu.  Neskôr ich darovala Múzeu kráľovnej Alžbety v Budapešti. Po smrti matky sa Irma často zdržiavala v Sobranciach. Navštevovala aj rodinu svojho brata Alexandra Sztárayho, ktorá bývala v michalovskom kaštieli. Dňa 3. septembra 1940 v Sobranciach zomrela. Irmu pochovali do rodinnej hrobky v blízkosti Kostola svätého Vavrinca (kostol ani krypta už neexistujú). Telesné pozostatky Sztárayovcov a Törökovcov neskôr preniesli na miestny cintorín.

Michalovskí príbuzní dvornej dámy

Brat dvornej dámy Irmy Sztáray Alexander (1862 – 1948) zdedil majetky michalovského veľkostatku po bezdetnom príbuznom Antonovi Sztáray (zomrel 1893), ktorý zomrel bezdetný. Spolu s manželkou Paulínou, rodenou Vécsey bývali v michalovskom kaštieli, kde sa narodili všetky ich štyri deti: Mária (1899 – 1969), Anton (1902 – 1979), Michal (1904 – 1977) a Magdaléna (1908 – 1999).

Život v michalovskom kaštieli

V roku 1903 Alexander Stárai zamestnával dvadsať ľudí, ktorí sa starali o potreby rodiny v kaštieli a o areál kaštieľa. Zamestnanci vykonávali povolania ako komorník, vrátnik, nočný strážnik, sluha, práčka, kočiš, koniar, záhradník. Vykonávali aj rozličné pomocné práce. Pri kaštieli sa nachádzal pekný park a koniareň. V minulosti ku kaštieľskemu komplexu patrili aj budova tzv. starého kaštieľa (v tom čas sídlo administratívy veľkostatku) a súvislý pás hospodárskych budov označovaný ako starý dvor „régi udvar“. Do kaštieľa za svojimi príbuznými zo Sobraniec dochádzala aj bývala dvorná dáma Irma. Príležitosti na stretnutie rodiny bola viacero. V roku 1927 sa v Michalovciach vydávala za grófa Imricha Csákyho jej neter Mária Sztáray a o štyri roky zomrela v Michalovciach Irmina švagriná Paulína Sztáray, rodená Vécsey.

Život v michalovskom kaštieli

Pred blížiacim sa frontom Michalovce v roku 1944 opustili poslední členovia rodu, ktorí bývali v michalovskom kaštieli. Prišli nové časy a v roku 1945 bol kaštieľ rodine znárodnený.