(1887 – 1946)

Vyše dvesto rokov bol osud Michaloviec spätý z významným grófskym rodom Sztáray. Jednou z najvýznamnejších osobností šľachtického rodu Sztáray bol nepochybne Imrich (Emericus Sztáray, 1698 – 1769), ktorý sa začiatkom 18. storočia stal jediným mužským právoplatným dedičom panstva Michalovce. Zaslúžil sa o povýšenie rodu Sztáray medzi uhorských magnátov a o ďalšie zveľadenie ich obrovského majetku.

Detstvo a neplnoletosť

Imrich Sztáray sa narodil v roku 1698 Františkovi Sztáraymu zo Starého (? – 1703) a barónke Barbore Perényi z Perína. Jeho otec istý čas zastával funkciu zemplínskeho podžupana. František Sztáray bol spolu s Pongráczovcami z Michaloviec vlastníkom panstva Michalovce, pretože vetvy rodu Bánffyovcov, Eudenffyovcov a Tibayovcov vymreli po meči počas vojen a protihabsburských povstaní v 17. a začiatkom 18. storočia. Mama Barbora pochádzala z vplyvného šľachtického rodu z Perína v Abovskej stolici. Imrich mal sestru Veroniku o ktorej sa zachovalo veľmi málo písomných správ. Imrich už ako malý chlapec zdedil po svojich predkoch rozsiahle majetky najmä v Zemplínskej, Užskej a Šarišskej stolici. Imrichovo detstvo bolo poznačené protihabsburgským povstaním Františka II. Rákocziho, ktoré vypuklo v roku 1703 a trvalo osem rokov. Tesne pred skončením povstania sa Imrich Sztáray ukrýval na hrade Vinné, ktorý obliehalo cisárske vojsko. Nakoniec sa spolu so svojimi príbuznými Pongráczovcami vzdal  cisárskemu generálovi Virmondovi a odprisahal vernosť cisárovi, vďaka čomu mu neboli skonfiškované majetky. 

Dedič panstva Michalovce

V roku 1722 sa Imrich Sztáray stal plnoprávnym vlastníkom majetkov zdedených po meči aj po praslici. Po smrti Jána Pongrácza z Michaloviec získal aj vlastníctvo hradu Vinné a michalovského panstva. Majetkové podiely michalovského panstva malo aj niekoľko príslušníčok ženskej vetvy rodu Pongrácz, Eudenffy, Tibay. Imrich Sztáray sa pri uplatňovaní svojich práv často dostal do súdnych sporov s ostatnými dedičmi. V rodovom archíve sa zachovalo množstvo súdnych spisov, vyšetrovaní, napomenutí a svedectiev. V roku 1724 sa Imrich Sztáray stal radcom administrácie Spišskej komory v Košiciach (táto inštitúcia spravovala štátne financie). O rok neskôr mu panovník Karol VI. (1711 – 1740) za jeho verné služby udelil barónsky titul. Imrich Sztáray sa tak zaradil k vrstve magnátov. V roku 1728 Imrich Sztáray dostal od cisára pozvánku na uhorský snem.

Rodinný život

Už ako barón sa oženil s grófkou Máriou Zichy (? – 1729), dcérou oravského župana, grófa Imricha Zichyho a grófky Terézie Erdődy. Mária však zomrela mladá a bezdetná. Imrich sa v roku 1731 v Trnave zosobášil druhýkrát. Jeho manželkou sa stala barónka Terézia Desfeigny de la Tournelle (1714 – 1759). Pri sobáši mal Imrich Sztáray 33 rokov a Terézia iba 17 rokov. Predkovia Terézie po meči pochádzali z grófstva Artois v Belgicku. Po sobáši sa Imrich Sztáray s manželkou Teréziou usadil v Košiciach. V roku 1734 začal Imrich stavať v Chabžanoch kúriu. Do Chabžan sa s rodinou presťahoval po roku 1740. V priebehu 17 rokov sa z manželstva Imricha Sztárayho a Terézie Desfeigny narodilo jedenásť detí, z nich sa dospelosti dožilo len päť detí.

Užský župan

Koncom roku 1740 vymenovala panovníčka Mária Terézia (1740 – 1780) Imricha Sztárayho za verné služby do úradu župana Užskej stolice. Imrich tak stál na čele stoličnej samosprávy, riadil prácu zamestnancov, zodpovedal za vykonanie kráľovských nariadení, vyberanie daní a súdnictvo. Župan bol jediným stoličným hodnostárom, ktorého menoval panovník, ostatní boli volení. V roku 1758 panovníčka Mária Terézia požiadala Imricha Sztárayho ako užskeho župana o zostavenie pešiakov zo svojich i stoličných prostriedkov v rámci vojny s Pruskom. V roku 1763 ho panovníčka ako župana upozornila na to, aby viac dbal na opravy pevností Mukačevo, Užhorod a Chust v Užskej stolici.

Vzácny rodostrom z roku 1742

V roku 1737 začal Imrich Sztáray vybavovať pre svoju manželku Teréziu udelenie prestížneho Radu Hviezdneho kríža. K podmienkam prijatia do rádu okrem iného patrilo, že jej manžel Imrich musel doložiť 16 svojich šľachtických predkov do štvrtej generácie. Vďaka tomu sa nám zachoval genealogický vývod – rodostrom z roku 1742 s menami šľachtických predkov Imricha Sztárayho. V rodostrome sú uvedené nielen mená ale aj maľované erby, ktoré používali. Barón Imrich Sztáray je v rodostrome uvedený ako dedič starobylého rodu, ktorého zakladateľom bol Jakub z Michaloviec. Z rodostromu sa okrem iného dozvedáme, že jeho prastará mama z otcovej strany grófka Kristína Wesselényi bola sestrou známeho uhorského palatína František Wesselényiho a švagrinou legendárnej „Muránskej Venuše“ Márie Széchy.

Michalovce – sídlo rodu a centrum panstva

Po nástupe Márie Terézie na trón, požiadal Imrich Sztáray panovníčku, aby mu vrátila rodové majetky, ktoré využívali iní vlastníci a potvrdila mu jeho práva. V roku 1742 nariadila Mária Terézia šľachticom Szirmayovcom, aby mu vrátili zálohované majetky. O rok neskôr sa Imrich zaviazal vyplatiť Szirmayovcom do piatich rokov záloh vo výške 68 000 zlatých. Keď Imrich v roku 1743 získal naspäť rodové majetky v Michalovciach, začal rozsiahlu barokovú prestavbu michalovského kaštieľa. O štyri roky získal od panovníčky Márie Terézie grófsky titul. Po vyplatení zálohu a po potvrdení Imrichových práv sa panstvo Michalovce začalo opäť rozvíjať. Imrich Sztáray prestaval rodový kaštieľ v Starom. Zaslúžil sa o založenie a rozvoj sobranských kúpeľov.  Ako zemepán vytvoril podmienky na výrazné doosídlenie svojho panstva. Na opustené usadlosti pozýval nových osadníkov (medzi osadníkmi bolo aj množstvo Rusínov, ale aj nemecké rodiny zo Švábska). Imrich Sztáray zdedil aj zemepanskú moc nad poddanými usadenými na panstve Michalovce. Mal právo ich súdiť na zemepanskom súde v kaštieli v Michalovciach alebo na Stráňanoch.

Svetský patrón

Imrich Sztáray zdedil aj patronátne právo nad farnosťami a kostolmi na michalovskom panstve. Bol štedrým patrónom a mecénom. Obnoviť a prestavať dal aj michalovský rímskokatolícky farský kostol, ktorý bol poškodený počas Thökölyho povstania (1678 – 1685). Veľká baroková prestavba sa uskutočnila v rokoch 1747 – 1760.

Na sklonku života

V Pešti v roku 1759 zomrela Imrichová druhá manželka Terézia Desfeigny vo veku nedožitých 45 rokov. Zrejme smrť milovanej manželky ovplyvnila Imricha Sztárayho, aby v roku 1760 položil základný kameň na výstavbu veže rímskokatolíckeho kostola v Michalovciach. V roku 1759 vymenovala Mária Terézia Imricha Sztárayho do vysokej funkcie tajného cisársko-kráľovského radcu (mal tak poradný hlas v otázkach vnútornej politiky). Do tejto funkcie ho vo Viedni uviedli nasledujúci rok. Mária Terézia v roku 1764 zvolala do Bratislavy uhorský snem, na ktorý dostal pozvánku aj Imrich Sztáray. Vo Vinnom tri roky pred svojou smrťou spísal gróf Imrich Sztáray svoju poslednú vôľu, ktorú dňa 16. júna 1768 v Michalovciach opatril dodatkom. Donačné majetky zdedili jeho traja synovia, ktoré im v testamente rozdelil nasledovne: najstaršiemu synovi Jánovi Filipovi odkázal majetky panstva Staré, prostrednému synovi Antonovi odkázal majetky panstva Vinné, najmladšiemu synovi Michalovi, ako bolo zvykom, odkázal „otcovský dom“ (michalovský kaštieľ) a majetky panstva Michalovce. Obidvom dcéram Leopoldíne aj Márii Anne odkázal dievčenskú štvrtku po 15 000 zlatých. Zároveň svoje deti požiadal, aby po jeho smrti dali odslúžiť 1000 svätých omší za spásu duše. V roku 1767 Mária Terézia udelila Imrichovi Sztáraymu vyznamenanie – Rad svätého Štefana.  Bolo to najvyššie civilné vyznamenanie za verejné zásluhy o štát a panovnícky dom. Imrich Sztáray zomrel v roku 1769. Podobne ako manželka je pochovaný vo františkánskom kostole v Budapešti.

Deti Imricha Stáraya

Z manželstva Imricha Sztárayho a Terézie Desfeigny sa narodilo 11 detí. Dospelosti sa ich dožilo päť. Sztárayovci za krstných rodičov svojich detí dávali aj žobrákov či žobráčky. Rodičia zrejme verili, že ak dieťa bude mať krstného rodiča žobráka, prinesie mu to väčšie šťastie. Medzi deťmi Imricha a Terézie nachádzame dvorné dámy na viedenskom cisárskom dvore, významných štátnych a stoličných funkcionárov. Do dejín umenia sa ako známy spisovateľ, vynikajúci huslista a hudobný skladateľ zapísal gróf Michal Sztáray, vlastník michalovského panstva a michalovského kaštieľa.