Čo je životné prostredie

Životné prostredie Recyklácia

Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy.

Ovzdušie

Stav ovzdušia v meste Michalovce je ovplyvnený strednými a malými zdrojmi emisií umiestnenými na území mesta, automobilovou dopravou ale aj prenosmi emisií zo vzdialených zdrojov, predovšetkým vplyvom prevládajúcich severozápadných vetrov. Najbližšia oblasť, kde sa monitoruje znečistenie ovzdušia v rámci okresu Michalovce je mesto Strážske. Najvýznamnejšími z hľadiska znečisťovania ovzdušia na území okresu Michalovce sú :

Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava, Elektráreň Vojany I. a II.
Chemko, a.s. Strážske
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. - prevádzka Veľké Kapušany a Ruska

Na znečisťovaní ovzdušia priamo v meste sa výrazne podieľajú:

Domspráv, s.r.o. Michalovce prevádzkuje na území mesta 16 SZZO (stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia, rok 2006 ) – kotolne bytových hospodárstiev
tepelno - energetické a iné zdroje podnikateľských organizácií, výrobných podnikov a občianskej vybavenosti – 87 SZZO (rok 2006)
hustota tranzitnej dopravy prechádzajúcej po Močarianskej ulici, Humenskej a Sobraneckej ceste je vysoká, z čoho môžeme usudzovať, že stúpa aj produkcia exhalátov.

Osobná doprava znečisťuje ovzdušie v meste, najmä na Humenskej, Sobraneckej, Vinianskej ceste, Močarianskej, Masarykovej, Hollého, Štefánikovej ulici a na dopravnom okruhu okolo centrálnej mestskej zóny. Jestvujúce dopravné napojenie mesta spôsobuje nevyhovujúcu situáciu na Močarianskej, Kapušianskej ulici.

Voda

Povrchové vody

Kvalita povrchových a podzemných vôd vyplýva z charakteru prostredia. Prevažná časť územia mesta predstavuje silne urbanizovanú krajinu v údolnej riečnej nive Laborca. Zdrojmi znečistenia povrchových a podzemných vôd sú najmä priemysel a komunálne odpadové vody. Kvalita povrchových vôd Laborca je už pred vstupom do mesta Michalovce negatívne ovplyvnená nedostatočne čistenými odpadovými vodami z Medzilaboriec, Humenného a Strážskeho. Najnepriaznivejší vplyv na kvalitu vody má amoniakálny dusík a koliformné baktérie. Kvalitatívne hodnotenie vody v toku Laborca je v záujmovom území sledované v profile Laborec – Petrovce a Laborec – Lastomír. V blízkosti mesta (cca 1,5 km severovýchodne ) sa nachádza vodná nádrž Zemplínska Šírava. Priamo na území mesta jedinou väčšou vodnou plochou je vodná nádrž v lokalite individuálnej bytovej výstavby Stráňany.

Podzemné vody

Prírodné zdroje podzemných vôd sa nachádzajú v Michalovsko – sliepkovskej kvartérnej depresii o mocnosti do 30 m, vo východnej časti až 60 – 70 m. V povodí Laborca, v okolí Michaloviec majú štrkové náplavy šírku až 13 km. Sú prikryté vrstvou hlín, ktoré sú pri Michalovciach mocné až 10 m. V ich podloží sú pozdišovské štrky, ktoré tvoria spoločný zvodnený celok. Výdatnosti vrtov sa pohybujú od 10 – 20 l.s-1 pri znížení hladín o 2 m, ojedinelé s výdatnosťou až 70 l.s-1. V oblasti Michaloviec má hladina podzemnej vody napätý charakter, je prerušené priame hydraulické spojenie s povrchovým tokom, ktorý je zarezaný v hlinitých náplavoch. Podzemné vody sú stredne mineralizované, s celkovou mineralizáciou stúpajúceho trendu (319 – 514 mg.l-1), stredne až dosť tvrdé a slabo alkalické. V chemickom zložení prevládajú Ca, Mg, HCO₃ ióny. Ostatné fyzikálnochemické parametre neprekračujú koncentrácie pitnej vody.

Za posledné desaťročie dochádza k zvyšovaniu celkovej mineralizácie a zároveň aj dusičnanov. Prirodzený chemizmus podzemných vôd v záujmovom území je v súčasnosti pravdepodobne ovplyvnený hlavne poľnohospodárskou výrobou. Intenzívne poľnohospodárstvo pôsobí ako plošný zdroj znečisťovania a podpisuje sa predovšetkým na plošnom znečistení podzemných vôd rôznymi formami dusíka.

Minerálne a termálne vody

Územie zemplínskeho regiónu je bohaté na geotermálne vody a termálne vody (objavy súvisia s prácami pri hľadaní ropy a plynu). Geologickým prieskumom bol zistený výskyt geotermálnych vôd prakticky v celej širšej oblasti Zemplínskej šíravy. Je tu predpoklad získať slabo mineralizované termálne vody s teplotou okolo 70°C s výdatnosťou do 10 l.s-1.

Vodohospodársky chránené územia

Mesto Michalovce sa nachádza asi 8 km juhozápadne od chránenej oblasti akumulácie podzemných vôd - CHVO Vihorlat. Na území mesta sa nachádzajú vodné zdroje – Hrádok , Topoľany a Lastomír. Sledovanie kvality pitnej vody vykonáva laboratórium pitných vôd VVS, a.s. OZ Michalovce. Vo vzorkách pitných vôd sa vykonáva fyzikálno – chemický, mikrobiologický a biologický rozbor. Kvalita vody vo vodojemoch a rozvodných sieťach je v súlade s STN 75 7111 Pitná voda.

Fauna, flóra

Územie Michaloviec patrí do obvodu pravej panónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), podoblasti Východoslovenskej nížiny. Z pôvodného vegetačného krytu sa na území mesta Michaloviec a v jeho širšom okolí zachovali zvyšky pôvodných lesných fytocenóz pozdĺž vodných tokov Laborca (vŕbovo -topoľové lužné lesy nížinné a jaseňovo –brestovo -dubové lesy) a miestami na agradačných valoch (dubovo -hrabové lesy ). Významné v celom širšom území sú vodné a močiarne fytocenózy. Pôvodné fytocenózy boli v dôsledku antropogénnych vplyvov a v prevažnej miere premenené vplývajúce na ornú pôdu, lúky, pasienky, vinice a na zastavané územie. Z pôvodného vegetačného krytu do dotknutého územia zasahuje výbežok ľavo - brežného porastu Laborca.

Z hľadiska fauny patrí územie do provincie vnútrokarpatských zníženín, oblasti panónskej, obvodu juhoslovenského a okrsku potiského pahorkatinného. Zo zoogeografického hľadiska sa predmetné územie nachádza v zóne listnatých a zmiešaných lesov palearktickej oblasti. Podľa druhového spektra sú zastúpené druhy eurosibírske , orientálne, mediteránne a v menšom rozsahu aj druhy boreoalpínske, boreomontánne, endemitické a východoeurópske druhy listnatých lesov a lesostepí. Z hľadiska migrácie živočíšnych druhov je potrebné zdôrazniť význam hlavného toku rieky Laborec so zvyškami mŕtvych ramien pôvodných brehových porastov ako hlavnej migračnej cesty pri jarných a jesenných migráciách vtákov, čo značne ovplyvňuje biodiverzitu vtáčích spoločenstiev.

Z genofondovo významných lokalít do katastrálneho územia mesta Michalovce zasahuje Zemplínska šírava. V jej širšom pobrežnom pásme pozdĺž severných brehov vytvárajú lúky a pasienky s krovinami a ostrovčekmi lesných porastov miesto, kde sa ešte zachovali aj ohrozené druhy rastlín, napr. na mokrých lúkach – kriticky ohrozený vstavač riedkokvetý úhľadný (Orchis laxiflora subsp. Elegans). Nádrž je oddychová plocha pre migrujúce vodné vtáctvo. Medzi chránené a ohrozené druhy v tejto lokalite patria: potápka ušatá (Pediceps auritus) a kormorán veľký (Phalacrocorax carbo), volavka popolavá (Ardea cinerea), beluša malá (Egretta garzetta), lyžičiar obyčajný (Platalea eucorodia).

Na území mesta sa nachádza les Biela hora, v ktorom je ucelený lesný porast tvorený prevažne dubom. V podmienkach Východoslovenskej nížiny sú podobné súvislé lesné komplexy výnimkou a preto sú vysoko biologicky i krajinársky cenené. Chránené a ohrozené druhy živočíchov v tejto lokalite tvoria: dudok obyčajný (Upupa epops), žlna zelená (Picus Virdis), drozd čvikotavý (Turdus pilaris) a krkavec čierny (Korvus corax).

Medzi významnejšie zelené plochy schopné vytvárať vlastnú vnútornú mikroklímu treba zahrnúť lesopark Hôrka v severozápadnej časti mesta. V katastri mesta sa nachádza aj močiar pri Žabanoch kde sa vyskytujú niektoré vzácne rastlinné spoločenstvá. Zastúpené sú spoločenstvá otvorenej vodnej hladiny, ostricové porasty, porasty pálky širokolistej a v menšom rozsahu krovité porasty vŕby popolavej a zvyšky vlhkých lúk so psiarkou lúčnou a psinčekom poplazovým.. Zo vzácnych zástupcov fauny bol zaznamenaný na území močiara výskyt niektorých vzácnych a chránených druhov ornitofauny (potápka malá, kaňa močiarna) a batrachofauny (hrabavka škvrnitá, skokan zelený, skokan ostropyský).

Chránené územia

Podľa regionálneho územného systému ekologickej stability v katastri mesta Michalovce sú navrhnuté dve maloplošné chránené územia ako regionálne biocentra:

BC – R12 Biela hora – lesný dubový porast s výskytom vzácnych druhov vtákov a rastlinných spoločenstiev dubových porastov.
BC – R17 močiar pri Žabanoch - s priľahlou lúkou a malým lesíkom s výskytom vzácnych druhov vtákov a vzácnych rastlinných spoločenstiev močiarov.

Chránené stromy

V zadnej časti parku Zemplínskeho múzea v Michalovciach sa nachádza chránený strom dub letný (Quercus robur), ktorý predstavuje zvyšok pôvodného stromového porastu parku. Jedinec je mohutného vzrastu, nepravidelnej košatej koruny, zdravý, len ojedinelé sa na ňom vyskytujú tenšie preschnuté konáre. Kmeň v prízemnej časti má pozoruhodnú hrúbku a mohutné kužeľovite sa rozbiehajúce koreňové nábehy. Dendrometrické údaje: obvod kmeňa vo výške 1,3 m nad zemou 642 cm ( Ø 204 cm ), výška 25 m, vek cca 370 rokov.

Projekt sa realizuje vďaka podpore z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Životné prostredie