Významné výročia Michaloviec – grófsky rod Sztáray
7. 2. 2023

V roku 2023 si v Michalovciach pripomíname viacero významných výročí. Môžeme ich rozdeliť do troch okruhov. O výročiach, súvisiacich priamo s mestom Michalovce, sme priniesli článok v novinách č. 2. V tomto čísle sa budeme venovať udalostiam súvisiacich so šľachtickým grófskym rodom Sztáray.

V roku 1722, po smrti Jána Pongráca z Michaloviec, sa Imrich Sztáray stal jediným právoplatným dedičom starobylého rodu pánov z Michaloviec, dedičom hradu Vinné a michalovského panstva. Po zložitých procesoch pred 280 rokmi, teda v roku 1743, sa Imrich Sztáray stal nielen „de iure“ ale aj „de facto“ vlastníkom michalovského kaštieľa (dnes sídlo Zemplínskeho múzea v Michalovciach). Začala sa tak písať nová kapitola v dejinách kaštieľa, kaštieľskeho areálu, mesta i panstva. Vďaka Sztárayovcom kaštieľ zmenil svoj celkový vzhľad. Členovia rodu sa zaslúžili o jeho barokovú a neskôr klasicistickú prestavbu.

Syn grófa Imricha Sztárayho, Michal, sa stal zakladateľom michalovskej grófskej vetvy rodu. Pred 180 rokmi zomrel predstaviteľ tejto vetvy, gróf Albert Sztáray (1785 – 1743). Do histórie Michaloviec sa zapísal ako majiteľ tunajšieho kaštieľa. Ako zemepán mal veľký vplyv na rozvoj mestečka Michalovce i celého panstva. Jeho postavenie charakterizuje aj prívlastok uvedený na vandrovnom liste kováčskeho cechu z roku 1827: Michalovce, mesto grófa Alberta Sztárayho. Na spomínanom vandrovnom liste sa nachádza aj veduta – najstaršia obrazová podoba mestečka Michalovce. Albert bol politikom a publicistom. Svojimi článkami pod názvom Nagy-mihályi levelek (Listy z Michaloviec) prispieval do časopisu Világ (Svet). Na sklonku života sa stiahol z verejného diania. Žil v Michalovciach a venoval sa zveľaďovaniu panstva. Mesiac pred svojou smrťou Albert spísal testament. Dedičom michalovského kaštieľa a panstva sa stal jeho syn Anton, ktorý zomrel pred 130 rokmi.

Gróf Anton Sztáray (1839 – 1893) sa v Michalovciach zaslúžil o zmodernizovanie pivovaru a založil pomerne veľkú nástrojáreň, v ktorej zamestnával 19 robotníkov. Patril mu aj moderný mlyn, liehovar, tehelňa, továreň na olej, kameňolom na Hrádku, ťažba kaolínu na Bielej hore a tržné právo. Bol patrónom michalovskej rímskokatolíckej aj gréckokatolíckej farnosti. Podporil vznik michalovskej nemocnice a na školské účely daroval budovu, ktorá stála oproti jeho kaštieľu.

V roku 1892 si Anton Sztáray objednal projekt rodinnej hrobky u nemeckého architekta Viliama Frödeho (1847 – ?). Architekt michalovskej kaplnky sa inšpiroval gotickou Kaplnkou svätého Michala v Košiciach. Práce na neogotickej kaplnke v Michalovciach na Hrádku sa začali pred 130 rokmi, len pár dní po smrti objednávateľa. Do dnešných dní sa v tympanóne, nad vstupom do kaplnky, nachádza sztárayovský kamenný erb s vročením začiatku výstavby 1893.

Aj vďaka členom rodu Sztáray, ako patrónom rímskokatolíckeho farského kostola, ktorý sa nachádza v blízkosti kaštieľa, pred 120 rokmi začala jeho dvojročná rozsiahla rekonštrukcia. Kostol bol zvnútra úplne vynovený, vymaľovaný, dostal nové železné rámy na okná, nový organ, nové železné točité schody na organovú galériu, novú krstiteľnicu a novú keramickú podlahu. Sakristia bola vybavená štýlovým zariadením. Okrem toho sa opravili kostolné lavice, upravila strecha a skultúrnilo okolie.
 

Martin Molnár
historik, kronikár mesta