Umenie byť tu a teraz
9. 2. 2022

Nedávno sme vkročili do nového roka. December sme mnohí strávili vytešovaním sa vo vianočných prípravách, pečením, nakupovaním darčekov, zdobením domácnosti, zaliati farebnými svetielkami všade okolo nás. Oslávili sme Vianoce, Silvester, prehupli sa do nového mesiaca aj roka. Vianočná eufória pomaly doznieva. Výzdobu aj farebné svetielka sme odložili naspäť do pivníc a komôr a pomaly sa rozbehli za novými povinnosťami januárových pracovných dní.

Ľudský život beží v pravidelnom rytme. Je to sínusoida, má dva vrcholy, raz si hore, raz si dole. Nie je azda náhoda, že takto nejako vyzerá aj tlkot srdca. Vianoce sú za nami, farebné svetielka už ponuré dni nerozžiarujú, dni sú krátke, skoro sa stmieva, slnečných lúčov je žalostne málo a my sa po sínusoide šmýkame pomaly nižšie a nižšie.

Psychológovia a vedci prišli s informáciou, že v januári, konkrétne tretí januárový pondelok, je najdepresívnejší deň v roku. Tento deň sa označuje aj ako modrý pondelok. Jeho história siaha do roku 2005, prvýkrát sa vtedy „oslavoval“ 24. januára. Definoval ho psychológ Dr. Cliff Arnall z Cardiffu, hlavného mesta Walesu, a priniesol dokonca aj matematický vzorec na jeho výpočet. Modrý pondelok v sebe sústreďuje tie najhoršie situácie. Je pondelok, teda deň po víkende, je január, zima je na vrchole, dni sú krátke, noci dlhé. Ďalej je po Vianociach, mnohí majú prázdne peňaženky a začínajú sa sezóny ročných vyúčtovaní, poukazovanie na platenie daní. Nehovoriac o tom, že na naše novoročné predsavzatia už začal sadať prach a so sklamaním zisťujeme, že ich asi opäť nedodržíme.

Ako sa dostať na sínusoide opäť hore? Jednou z ciest je uvedomiť si, z čoho pocity modrého pondelka vyplývajú. A síce zo sústredenia sa na to, čo bolo a už nie je (čarovné predvianočné očakávanie, prázdniny, vianočné odmeny, darčeky nám už tiež akosi zovšedneli), a zároveň z myšlienok na to, čo nás ešte len čaká a zatiaľ nie je (teplo, jar, slnečné počasie, možno aj letná dovolenka). Tajomstvom je však užívať si prítomnosť. Umenie byť tu a teraz.

Minulosť bola. Už ju nezmeníme, tak ju nechajme ísť. Poprípade sa z nej poučme, alebo jej poďakujme. Budúcnosť ešte len príde a nakoniec môže byť úplne iná, ako si ju predstavujeme. Veď zmeny sa dejú tak rýchlo, zvlášť v tejto čudnej dobe.

Všetko, čo máme, je teraz. Užívajme si teda  prítomnosť. Spomaľme.  Vnímajme svet okolo všetkými zmyslami. Uvedomujme si, kde práve sme, s kým sme, ako sa nám kráča. Či sa nám vietor hrá s vlasmi, alebo nám dažďové kvapky zmáčajú bundu, alebo snehové vločky pomaly dosadajú na náš šál, či spoza oblakov svieti slnko a zároveň je vidieť aj mesiac. Nechajme myšlienky voľne prejsť, nepozastavujme sa nad nimi, dýchajme a buďme vďační. Prítomný okamih sa veľmi rýchlo stane minulosťou a život nám pretečie ako voda cez prsty. Nikto si nechce neskôr vyčítať, že sa stále niekam ponáhľal, že sa stále niečím umáral, že sa zaoberal inými ľuďmi a riešil nepodstatné veci. Nestrácajme čas tým, čo zmeniť nemôžeme.

Chceme si predsa pamätať všetky krásne chvíle, aj tie horšie, ktoré sme strávili s najbližšími či priateľmi a chceme, aby si aj naše deti pamätali, že sme boli tu pre ne. Započúvajme sa do spevu vtáčikov. Všímajme si stopy v snehu v zime a hádajme, komu môžu patriť. Všímajme si, ako sa ľudia, ktorí idú okolo nás, tvária. Sú smutní, veselí, nahnevaní? A ako sa asi tvárime v tejto chvíli my? Usmejme sa, zastavme sa a pozorujme chvíľu život okolo nás.

ma