Novembrové udalosti
10. 11. 2022
Sedemnásty november je jeden z najvýznamnejších dní, aké si v našej spoločnosti pripomíname. Je dňom štátneho pokoja, spomienkovým dňom Nežnej revolúcie, Dňom študentstva i dňom boja za slobodu a demokraciu. O tejto udalosti z roku 1989 je bežné počuť. Tento rok si pripomíname jej 33. výročie.
Deň študentstva
„Bez novembra 1939 by nebol ani november 1989“, povedal historik, novinár a vysokoškolský pedagóg Jozef Leikert. Ráno 17. novembra 1939, na osobný rozkaz Adolfa Hitlera, vtrhli na vysokoškolské internáty nemecké jednotky. Predchádzali tomu udalosti, na ktoré reagovali študenti, keď prejavili svoju nespokojnosť s totalitným režimom. Viedla ich k tomu okupácia vtedajšieho územia Protektorátu Čechy a Morava nemeckými vojskami. Mnohí študenti počas demonštrácií utrpeli zranenia ako aj študent medicíny Jan Opletal ktorý týmto zraneniam neskôr podľahol.
Práve jeho smrť a pohreb vytiahli do ulíc množstvo študentov v novembri 1939. Reakciou bolo už spomínané vtrhnutie na internáty, zatýkanie i popravy študentských funkcionárov až po následný transport viac než tisícky študentov do koncentračného táboru Sachsenhausen. Slovenských študentov, ktorí sa v tom čase ešte nachádzali na území dnešného Česka, bezpečnostné zložky po pár dňoch týrania neposielali do koncentračných táborov, ale ich vyhostili naspäť na Slovensko ako cudzincov.
Deň boja za slobodu a demokraciu
Pád komunizmu v Československu je spájaný najmä s demonštráciami, ktoré sa konali od 16. novembra v Bratislave a od 17. novembra 1989 v Prahe. V Bratislave sa 16. novembra 1989 uskutočnila demonštrácia, ktorej sa zúčastnilo približne 250 vysokoškolákov. Sedemnásteho novembra pripravili pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom zhromaždenia na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel. V dňoch od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Bezprostredne po 17. novembri vznikli hnutia Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum, ktoré položili základ politického pluralizmu. Z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Boli vymenené vedenia KSČ aj KSS, zrušené bolo ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany. V decembri bola vymenovaná prvá federálna i slovenská vláda s prevahou nekomunistov. Rezignoval komunistický prezident Gustáv Husák a za prezidenta bol zvolený Václav Havel.
Udalosti v Michalovciach
V Michalovciach bol 26. novembra založený Okresný koordinačný výbor občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu (VPN). Jeho členmi sa stali Matej Hospodár, Daniel Pastirčák, Marián Mati, Stanislav Merc, Dušan Plichta, Ondrej Barna, Zdeněk Červenka, Eva Bartošová, Peter Gecko a Martin Pado (postupne sa k nim pridali Jozef Gido, Marián Čverčko a František Matija). Výbor sa schádzal na Borošovej (dnes Užhorodskej) ulici č. 38. Na generálnom štrajku v meste, ktorý koordinovali a moderovali členovia tohto výboru, sa 27. novembra zúčastnilo do 7000 občanov. Prvé oficiálne stretnutie výboru VPN s funkcionármi mesta sa uskutočnilo 28. novembra. Ďalšie zhromaždenie, za účasti asi 2 000 občanov, prebehlo 2. decembra na Fučíkovej (dnes Štefánikovej) ulici. V rovnakom čase vznikol v Michalovciach aj koordinačný výbor VPN – ROMO. Michalovský Mestský národný výbor (MsNV) vydal 5. decembra vyjadrenie k vtedajšej vnútroštátnej situácii. V ten istý deň došlo i k prvým personálnym zmenám v rade MsNV. Predstavitelia MsNV a VPN sa zišli na mimoriadnom zasadnutí rady MsNV aj 3. januára 1990, kde rokovali o viacerých otázkach. Premenované tiež boli dve ulice, jedno námestie a jeden park.
Matej Starják
Adela Kalaninová
