Nie individualizmus – ale súdržnosť
16. 11. 2020

Už od jari zažívame zvláštny čas. Celá táto realita sa dotýka každého. Nie je možné sa z nej vyčleniť, skôr je účinné vnímať realitu ako celok. Jednotlivec môže k tomuto celku prispieť takou formou, že priloží ruku k dielu, aby spomínaný celok neutrpel ujmu. Vždy je správnejšie dýchať ako jeden tím, než ako jednotlivec zaniknúť niekde v dave plnom strachu a neistoty.

Inak to nebolo ani počas uplynulých dvoch víkendov, keď aj v našom  meste prebehlo celoplošné testovanie. Do atmosféry núdzového stavu, nemých výkrikov strachu, nezodpovedaných otázok prichádzajú zdravotníci, armáda a všetci zainteresovaní, aby sa prejavili ako jeden súdržný tím, ktorému ide o ľudí. To, že v okamihu prestávate myslieť na seba, nie je plytká samozrejmosť. Toto dokáže iba žitá láska, ktorá nezostáva na úrovni staticky definovanej „čnosti,“ ktorej sa nedá rozumieť. Keď sa láska stáva uchopiteľnou, vtedy sa zráža na kolená každá forma strachu a klíči nádej. Ďakujeme.
                                                                                             

PaedDr. Ivana Mochorovská