Michalovská nemocnica - vznik a história do roku 1945
3. 2. 2025

7 Michalovska nemocnica v 30.rokoch 20. storocia.JPG

V sérii historických článkov o významných výročiach, súvisiacich s históriou Michaloviec, začíname 150. výročím od založenia michalovskej nemocnice, ktorá existuje do dnešných dní.

Najneskôr v roku 1691 bolo v Michalovciach zriadené xenodóchium (neveľký „špitál“, respektíve chudobinec). Xenodóchium fungovalo ešte aj v 70. rokoch 18. storočia – koncom uvedeného storočia však zaniklo.

Na začiatku 19. storočia sídlil v Michalovciach okresný lekár a felčiar, nachádzal sa tu tiež „židovský špitál“, ktorý stál neďaleko objektu Soľného úradu na konci mestečka.

V 40. rokoch 19. storočia začala miestna inteligencia veľmi intenzívne rozmýšľať o zriadení nemocnice. Uvedenú myšlienku podporoval tiež michalovský felčiar, tunajší rodák – Jozef Csiky.

Myšlienku vybudovať nemocnicu podporoval nielen richtár a rada, ale najmä veľkostatkári z územia okresu i širšieho teritória horného Zemplína, najmä gróf Anton Sztáray (majiteľ michalovského barokovo-klasicistického kaštieľa), gróf Ondrej Hadik-Barkóczy, gróf Gejza Andrássy a gróf Dionýz Andrássy, spolu s inteligenciou z Michaloviec a okolia. Z darov uvedených veľkostatkárov i ďalších súkromných osôb bola zriadená základina, ktorá začiatkom 70. rokov 19. storočia dostala aj vhodný pozemok pre budúcu stavbu.

Po nazhromaždení dostatočného kapitálu bola v roku 1875 založená Michalovská okresná nemocnica, pre nedostačujúci majetok zatiaľ ako súkromná. Kráľovské ministerstvo zdravotníctva vydalo dekrét, ktorým dovolilo 1. decembra 1876 otvoriť michalovskú nemocnicu (práve rok 1876 sa dlhoročne oslavoval ako rok založenia nemocnice). Jednoducho nemocnica bola založená v roku 1875, ale reálne začala fungovať až koncom roka 1876.

Na čele nemocničného výboru stál do konca storočia Jozef Szirmay z Pozdišoviec. Funkciu (vrchného) nemocničného lekára vykonával najprv Gedeon Raisz a po ňom Pavol Kerekes.

V roku 1884 dosiahla nemocnica už takú úroveň, že mohla byť transformovaná na verejnú. Vtedy mala 45 lôžok. O šesť rokov, v roku 1890, bolo nákladom 700 zlatých postavené vo dvore pôvodnej budovy nové krídlo nemocnice.

Od začiatku storočia sa michalovská nemocnica dynamicky rozvíjala. Už v roku 1902 bola dokončená prístavba interného oddelenia so 40 novými posteľami. V nasledujúcom roku bola rozšírená o ďalší pavilón. V roku 1908 rozhodlo ministerstvo zdravotníctva o ďalšom rozširovaní nemocnice a na rok 1909 schválilo stavbu pľúcneho pavilónu. V roku 1910 bolo dobudované aj moderné chirurgické oddelenie.

Nemocnica bola v predvojnovom období stoličnou verejnou nemocnicou. Dynamicky sa rozvíjajúca nemocnica s novými oddeleniami bola pýchou mestečka. V roku 1904 vydal jej riaditeľ, lekár Móric Chudovszky, o nej podrobnú výročnú správu.

Po roku 1918 v Michalovciach sídlila župná verejná nemocnica (od roku 1929 pod názvom krajinská).

V roku 1921 nastúpil do nemocnice nový dlhoročný riaditeľ lekár Zdeněk Klenka, pražský rodák a absolvent Karlovej univerzity. Pod vedením Klenku sa inštitúcia stala štátnou a spravovalo ju ministerstvo verejného zdravotníctva. Zápasiť však musela s nedostatkom finančných prostriedkov.

Na prelome rokov 1922 a 1923 michalovská nemocnica i naďalej pôsobila ako verejná župná nemocnica. Medzi jej zamestnancov patrili MUDr. Zdeněk Klenka (riaditeľ a primár), MUDr. František Kraus (sekundárny lekár), MUDr. František Dvořák (sekundárny lekár), Ján Struhala (kurátor), Hermína Hastinská (hlavná opatrovateľka) a ďalší.

V roku 1925 riaditeľ nemocnice stručne popísal stav nemocničných budov. V nemocničnom areáli boli celkovo štyri väčšie budovy – pavilóny. Prvý pavilón slúžil na účely kuchyne a skladov, ale nachádzali sa tu aj izby. Druhý pavilón, bývalý chirurgický, slúžil pre potreby infekčného oddelenia. Tretí pavilón slúžil pre potreby interného a štvrtý pre potreby chirurgie. Celkovo bolo v nemocnici 130 lôžok. V osobitnej stavbe umiestnili práčovňu a márnicu. Objekty nemocnice dopĺňal domček vrátnika s bytmi personálu a niekoľko malých stavieb

V roku 1939 nastúpil na post riaditeľa nemocnice Ján Bulla, dovtedy sekundárny lekár. Nemocnicu riadil do roku 1944. Zariadenie malo vtedy naďalej iba dve oddelenia: interné s infekčným (v roku 1943 – 135 lôžok) a chirurgické (v roku 1943 – 149 lôžok). V roku 1939 v nemocnici pracovalo osem lekárov a 22 ošetrovateľských pracovníkov, z ktorých bolo 21 kvalifikovaných rádových sestier. Zberný obvod nemocnice pozostával z okresov: Michalovce, Sobrance, Vranov a Trebišov, ale do nemocnice dochádzalo ročne približne 1500 pacientov z okresov Humenné, Medzilaborce a Snina.

V prvej polovici 40. rokov 20. storočia sa začal proces rozšírenia Štátnej nemocnice v Michalovciach. Jeho výsledkom bola dostavba nového pavilónu, kde malo sídlo chirurgické, interné a plánované nové pôrodnícke oddelenie.

Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach, kronikár mesta Michalovce