Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych druhov rastlín sa považujú:

• vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhéobdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov),
• schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy),
• schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, nielen na miestach ich prirodzeného výskytu,
• dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, bez zvláštnych nárokov klíčiacich semien na prostredie),
• účinné mechanizmy rozširovania, absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).

• Ambrózia palinolistá
  (Ambrosia artemisiifolia)

Jednoročná alergénna rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky až 200 cm. Kvitne od augusta do októbra. Priemerná rastlina vytvorí vyše 2 000 plodov (nažiek). Rastie na rumoviskách, skládkach, železničných násypoch a na neobrábaných poliach. Na ambróziu reaguje až 80 % alergikov. Už samotný dotyk s rastlinou môže po 20 – 30 minútach vyvolať u nich nepríjemné až bolestivé svrbenie či pálenie kože.

• Pohánkovec (Krídlatka)
  (Fallopia sp., syn. Reynoutria)

Trváca, dvojdomá rastlina pôvodom z východnej Ázie, ktorá vytvára na miestach svojho výskytu rozsiahle nepreniknuteľné porasty krovinatého vzrastu s výškou viac ako 100 cm. V Európe sa vyskytuje pohánkovec  japonský (Fallopia japonica), pohánkovec sachalínsky (Fallopia sachalinensis) a pohánkovec český (Fallopia x bohemica). Tvorí rozsiahle porasty pozdĺž vodných tokov, ciest, na synantropných stanovištiach, v intravilánoch miest a obcí. Jej porasty významne poškodzujú brehové spoločenstvá zhoršovaním svetelných podmienok, zmenami v pôdnych podmienkach a vylučovaním chemických látok potláčajúcich rast iných druhov. Mohutný rast podzemkov a výhonkov môže narušiť základy budov, múry, chodníky, odvodňovacie systémy a prispieť k zvýšeniu rizika záplav (obmedzený prietok, poškodenie protipovodňových zábran).

• Slnečnica hľuznatá
  (Helianthus tuberosus)

Trváca, až 250 cm vysoká rastlina, ktorá sa do Európy dostala začiatkom 17. storočia zo Severnej Ameriky. Pozorovateľa upúta úbormi žltých kvetov, ktoré sa objavujú v auguste až októbri, po odkvitnutí domácich druhov rastlín. Agresívne sa šíri do prirodzených biotopov. Najčastejšie rastie v pobrežnej nitrofilnej vegetácii odkiaľ rýchlo kolonizuje ďalšie úseky potokov a riek.

• Boľševník obrovský
  (Heracleum mantegazzianum)

Táto dvojročná až trváca rastlina dorastá do výšky 200 až 500 cm. Do Európy sa dostala ako okrasná rastlina v 19. storočí, z oblasti západného Kaukazu. Kvitne od júla do augusta. Druh má potenciál vytvárať husté zárasty, a tým znižovať pôvodnú druhovú diverzitu. Bolševník produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny), ktoré pri kontakte s pokožkou a v kombinácii s UV žiarením spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám. Účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.

• Netýkavka žliazkatá
  (Impatiens glandulifera)

Jednoročná, až 200 cm vysoká bylina, pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. Táto medonosná rastlina kvitne od júna do októbra. Druh má v miestach hojnejšieho výskytu potenciál znižovať pôvodnú druhovú diverzitu a meniť charakter brehových zón, a to najmä v období kvitnutia. Vďaka vysokej produkcii nektáru môže potláčať opeľovanie iných druhov rastlín, ako napr. Stachys palustris. Existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému.

• Zlatobyľ obrovská
  (Solidago gigantea),
• Zlatobyľ kanadská
  (Solidago canadensis)

Trváca bylina pôvodom zo Severnej Ameriky dorastajúca do výšky 20 až 250 cm. Dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina. Kvitne od konca augusta do septembra. Vyskytuje sa na synantropných stanovištiach celého Slovenska, rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom. Príbuzný druh – zlatobyľ kanadská – sa od zlatobyle obrovskej líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov.

Podrobnejšie informácie nájdete v priloženom informačnom letáku.