Ako kompostovať

Nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom na území mesta:

  • zber  bioodpadov  v rodinných domoch (IBV) sa bude realizovať cestou 120 l nádob s frekvenciou zvozu 1 x za 2 týždne a v rámci bytových domov na sídliskách (KBV) cestou 1100 l nádob s frekvenciou zvozu 1 x  za týždeň
  • v rodinných domoch v okrajových častiach mesta – na uliciach  Kapušianska, Meďovská, S. Tešedíka, Vrbovská, Tichá,  Topolianska, Jarná, Letná a Močarianska je navrhnutý systém kompostovania bioodpadov cestou kompostérov
  • pri nárazovej tvorbe bioodpadu v jarnom a jesennom období bude možné tento bioodpad umiestniť na stanovištiach vedľa  veľkoobjemových kontajnerov, prípadne doviezť tento odpad na zberový dvor na Lastomírsku ulicu č. 2, prípadne Partizánsku ulicu č. 55 v Michalovciach.

 

Prečo kompostovať?

Ekologické dôvody:

  • kompostovaním privedieme organický materiál  naspäť do biologického  obehu
  • kompostovanie je prirodzený spôsob recyklácie
  • energiu , ktorú rastliny odobrali  z pôdy k svojmu rastu, je vrátená   naspäť do pôdy
  • kompostovaním sa zamedzuje zaťaženie životného prostredia, ktoré by vznikalo hlavne  pri obvyklom spaľovaní
  • kompost je pre životné prostredie  priaznivý prostriedok zlepšenia pôdy, ako aj zdroj živín  pre rastliny

Ekonomické dôvody:

  • kompostovanie pomáha  v tom, aby sme znižovali množstvo odpadu a ušetrili poplatky za ukladanie odpadu na skládkach
  • skládky môžme dlhšie využívať, lebo sa na nich ukladá objemovo menej odpadu
  • kompost je z hľadiska výdavkov výhodný prostriedok  na obohatenie pôdy a zdrojom živín  pre rastliny

 

Základy kompostovania

 
Čo sa dá kompostovať:

  • Bioodpadpokosená tráva, zvyšky zeleniny, lístie, kôra, zvädnuté rastlinné časti, odrezané konáriky drevín
  • kuchynský odpad - kávové a čajové zbytky, šupky – kôra citrusových  plodov v malom množstve, zvyšky jedál, vaječné škrupiny, zemiakové šupky
  • hnedá lepenka a novinový papier v malom množstve
  • trus a podstielka malých zvierat  (nie mäsožravcov)
  • exkrementy hospodárskych zvierat (obmedzené množstvo)
  • slama a pozberové zvyšky
  • popol z dreva
  • drevitá vlna, triesky, piliny

  
Materiál nevhodný na kompostovanie:

  • kovy
  • plasty
  • sklo
  • textil
  • papier
  • farby
  • staré lieky
  • staré oleje
  • batérie
  • chemické  prostriedky
  • obsah vrecka z vysávača
  • zvierace kosti a mäso, mliečne výrobky
  • časti rastlín napadnuté chorobami

 
Ako si založiť kompost:

Kompost si môžete založiť na hociktorom  mieste záhrady. Je však  potrebné  dodržať  niektoré zásady  a odporúčania:

  • kompostér by nemal byť príliš ďaleko od domu, z ktorého sa nosia suroviny (donášková vzdialenosť)
  • mal by byť k nemu ľahký prístup za každého počasia
  • okolo kompostoviska  by mal byť ponechaný dostatočný  priestor pre manipuláciu  s náradím
  • kompostér by mal  byť umiestnený tak, aby nič neobmedzovalo  proces rozkladu, nie na priamo slnku, alebo veternom mieste, kde materiál vysýcha a bez vlhkosti  proces nepokračuje
  • kompostér je vhodné umiestniť do polotieňa (skupina stromov, živý plot, atď.)
  • odporúča sa spevnený podklad  pracovného miesta (nie kompostoviska), ktorý zabezpečí  pohodlný prístup aj pri dlhodobejšom daždi
  • nemali by sme zabudnúť ani na susedov, ktorým by mohla vaša aktivita z rôznych dôvodov prekážať, hoci pri dodržaní správneho postupu kompostovania je táto obava zbytočná

 
Kompostovanie:

Na rozdiel od minerálnych  hnojív sa do pôdy dodáva aj humus, ktorý  veľmi dobre pôsobí  na vlastnosti pôdy. Svojou vysokou hodnotou pH pôsobí  proti  okysličovaniu  pôdy. Zrelý kompost  možno použiť pre rôzne účely, napríklad na jar pridávame kompost k zelenine a ku kvetinám, čo podporuje úrodnosť pôdy a rastliny sú zásobované potrebnými živinami. Ďalší spôsob je, že väčšie množstvo kompostu  nahrnieme k ovocným čo okrasným stromom, kde vrstva kompostu má priaznivý  vplyv na prijímanie dažďovej vody a kyprosť pôdy.
Kompost môže tiež použiť pri zakladaní nových záhrad alebo trávnikov, kde pokladáme kompost vo vrstve 1 až 2 cm, odporúča sa zľahka prekypriť. Alebo na pestovanie rastlín v kvetináčoch zmiešame kompost a pôdu či piesok v pomere 1 : 1.

Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, stabilnú štruktúru (ak ho stlačíte v ruke, nevyteká z neho voda ani sa nerozpadne, ale udrží  si formu) a nezapácha. Vyzretý kompost možno použiť využiť najmä na jar ku všetkým typom plodín (odporúčaná dávka je dva litre na štvorcový meter). Takzvaný čerstvý kompost (starý dva až šesť mesiacov) možno použiť len ako nástielku, čiže sa nezapracováva do pôdy  Je ideálny najmä pre piesočnaté pôdy, ktoré majú málo živín. 

  
Kompostovanie v kompostéroch:

Kompostér je ideálny pomocník pri kompostovaní. Je vyrobený z recyklovateľného plastu, nádoba kompostéru nemá dno z dôvodu voľného styku s pôdou a prístupu mikroorganizmom, červom a dážďovkám. Je osadený vekom s otočným ventilom  pre reguláciu prístupu vzduchu, bočnými dvierkami pre vyberanie kompostu  a otvormi na prevzdušňovanie. 

Kompostovanie v kompostéroch  má množstvo výhod. Urýchlenie procesu kompostovania až o polovicu  doby nutnej pre kompostovanie v hromadách. Regulácia teploty, vlhkosti, prístupu vzduchu  a svetla. Úspora miesta na záhrade (kompostér nahradí nevzhľadnú hromadu). Zužitkovanie odpadov zo  záhrady a získanie kompostu – vynikajúceho zdroja živín a organických látok. Domáce kompostovanie nie je náročné na organizáciu práce, energie, čistenie  bioodpadu. Konkrétna podpora mesta  pre domácností  spočíva v zakúpení  záhradného kompostéra.

 
Návod na vlastné kompostovanie:

Kompostér umiestnime  do polotieňa na rovnú plochu v záhrade, v sade tak, aby bol k nemu  ľahký prístup.  Ďalej postupujeme nasledovne:

  1. Materiál určený pre kompostovanie je vhodné rozdrviť a vložiť do kompostu. Na spodok kompostu  sa položí hrubý a vzdušný materiál (väčšie časti vetvičiek, lístie s konárikmi, slama, posekané drevo) k zaisteniu  vzdušnosti. Ku zmesi surovín pridať lopatku hliny či hotového kompostu, prípadne kompostové baktérie, červov, dážďovky, močovinu. Ak máte väčšie množstvo jednostranného materiálu (napr. lístia), je dobré si ho predbežne uskladniť a počkať kým nebudete mať  vhodný materiál  na jeho premiešanie, aby ste sa vyhli jednotvárnemu zloženiu kompostu.
  2. Pridaním vody sa zvlhčí  každá vrstva kompostu.
  3. Vrstvy sa dôkladne premiešajú (veľmi dôležité!).
  4. Po naplnení sa kompostér uzavrie vekom . V letných mesiacoch sa pootvorí alebo úplne otvorí  ventil vo veku  kompostéru. V zimných mesiacoch  je nutné  ventil uzavrieť. Bočné otvory umožňujú dostatočne prevzdušnenie, veko s ventilom  zabraňuje prevlhčeniu  a tvorbe zápachu.
  5. Kompost je nutné aspoň jeden až štyri  krát mesačne premiešať a umožniť tak dostatočný prístup kyslíka do všetkých vrstiev a podľa potreby zvlhčiť.

Obsah kompostéru  sa pôsobením  rozkladných procesov zredukuje až o polovicu. Za optimálnych podmienok je možné po 8 – 10 týždňoch  vyňať z kompostéru  kompost vhodný k mulčovaniu. Po uplynutí 16 – 20 týždňov by kompost mal dosiahnuť zrelosti – je drobivý, tmavo hnedý a vonia po lesnej  pôde. Nie je vhodné používať kompost starší ako 12 mesiacov, pretože všetky užitočné látky v ňom obsiahnuté sú už rozložené.

  
Ako príklad uvádzame surovinovú skladbu kompostu:   

BioodpadPríklad č. 1:   tráva  – 60%, lístie  – 10%,  drevná štiepka – 20%,  zemina – 10%

Príklad č. 2:  bioodpad z domácnosti – 60%, tráva – tráva 20%, stromová kôra drvená – 10%, piliny – 10%

Príklad č. 3:  tráva – 40%, bioodpad z domácnosti – 20%, kukuričné stonky – 10%, drevná štiepka – 10%,      zemiaková vňať – 10%, burina (staršia) – 5%, lístie – 5% 

 
Najčastejšie problémy pri kompostovaní a ich riešenie:

Niekedy sa nám pri kompostovaní stane, že rozklad neprebieha podľa našich predstáv. Vtedy je ako jediné riešenie odpad premiešať. Každé premiešanie zvyšuje aktivitu baktérií, teplotu a tým aj rozklad. Pri premiešavaní by sme mali sledovať zápach a vlhkosť. Zároveň sa dajú uskutočniť prípadné korektúry. Uvedieme si niekoľko najčastejších chýb, ktoré sa môžu pri kompostovaní vyskytnúť.

1. Vysušovanie
Počas letných dní alebo pri kompostovaní za tepla, dochádza k zvýšenému  vyparovaniu vody z kompostovacej zakládky. Čím je vyššia teplota, tým je väčšia strata vody. Pri nízkej vlhkosti dochádza k výraznému spomaleniu. V niektorých prípadoch až takmer  k zastaveniu rozkladného procesu. Tomu môžete predísť pravidelnou kontrolou vlhkosti. Odparovanie znížime aj umiestnením kompostéra  do tieňa. Charakteristickým znakom pre suchý kompost je sivo – biely plesňový povlak a hubovitý zápach materiálu.
Korektúra:
Za pridanie tekutiny (rastlinný výluh, voda) alebo čerstvého zeleného materiálu (napr. posekaný trávnik) kompost premiešať. Kompostovacia zakládka by mala byť rovnako vlhká v celom svojom priereze.

2. Premočenie kompostu:
Premočený kompost sa ľahko spozná podľa nepríjemného zápachu. Veľmi veľa vlhkosti  a zároveň nedostatok štruktúrneho  materiálu a dutín  vedú k absencii vzduchu v komposte, čo spôsobuje vznik hniloby a zápachu. Tento problém vzniká  z dvoch dôvodov. Keď do kompostu  dáme veľké množstvo vlhkého materiálu (napr. odpad zo zeleniny a ovocia, čerstvo pokosená tráva).
Korektúra: 
Kompost premiešať a pridať suchý materiál hrubšej štruktúry alebo savý materiál (slama, piliny, posekané drevo).

3. Nepríjemný zápach:
Pri nedostatku kyslíka prebieha v komposte anaeróbny rozkladný proces, pri ktorom vznikajú rôzne zapáchajúce látky. Zápach môže vzniknúť už pri dlhom  skladovaní a slabom prevzdušňovaní  materiálu s vysokou vlhkosťou, ako aj pri skladovaní čerstvo pokosenej trávy.  Preto je nutné biologické odpady s jemnou štruktúrou, vysokou vlhkosťou, ako aj vysokým  obsahom dusíka (mäkké, zelené a šťavnaté  suroviny), čo najrýchlejšie uložiť na kompostovisko  a zmiešať ho so štruktúrnym materiálom, ktorý sa ťažšie rozkladá  (tvrdé  a suché suroviny), ako sú napríklad slama, upravené drevené odpady (hobliny, štiepka a pod.).
Korektúra:     
Kompost premiešať (poprípade doplniť aj štruktúrnym a savým materiálom) a zvýšiť prísun kyslíka.

 


       Stránka vytvorená vďaka podpore z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Životné prostredie

  OPŽP    EÚ    MŽP    Erb Michalovce
www.opzp.ak www.europa.eu  www.minzp.sk  www.michalovce.sk

 Inestícia do Vašej budúcnosti!