Za Jankou Fedorovou
29. 4. 2020

Bolo 16. apríla večer, keď viacerých z nás zasiahla smutná správa o náhlom odchode kolegyne, priateľky, Janky Fedorovej. Poznali sme sa dlhšie. Ako redaktorka a moderátorka často chodievala natáčať reportáže z výstavných expozícií, ktoré boli realizované v galérii Mestského kultúrneho strediska Michalovce.

Mimoriadne ma vtedy oslovil jej prístup k tým, ktorí boli jej potencionálnymi partnermi pre rozhovor, v tomto prípade o umení. Netrvalo dlho, aby z toho vznikol konštruktívny dialóg. Pamätám si, koľkí sa jej zverili s pocitom, že majú trému. Vždy túžila, aby jej príspevky boli detailné a autentické. Mala schopnosť ľudí upokojiť a povzbudiť. Neskôr sme sa stali kolegyňami, pracovala v tíme mestskej Televízie Mistral. Nikdy nemala problém nadviazať kontakt, bola komunikatívna, kreatívna, vedela klásť otázky, ktoré odrážali jej schopnosť empatie a súcitu s ľudskou bytosťou. Vážila si každý vzťah. Povolanie redaktora si totiž vyžaduje, aby v hlavnej úlohe boli ľudia. Aj ona sama často prichádzala poprosiť o radu a pomoc.

Ktovie, koľko toho mala v pláne stihnúť, s kým sa ešte chcela na tejto Zemi stretnúť. Žiaľ, nestane sa tak! Pán života rozhodol inak! Povolal si drahú Janku do plnosti života! Verme, že toto je najhodnotnejšie stretnutie. V jednote s Bohom niet smrti. Jestvuje iba plnosť svetla a života. Náš Boh má iba schopnosť tvoriť a nie ničiť to, čo s láskou stvoril. Janka neodišla ďaleko, bude žiť v srdciach tých, ktorí ju mali radi.
Janka, ďakujeme.

PaedDr. Ivana Mochorovská