Vtáky miest
22.3.2019

havran1.jpg

Že v jednoduchosti je krása dokazuje i v súčasnosti najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvie cestovného ruchu birdwatching, teda pozorovanie vtákov. V Škandinávii, Veľkej Británii, USA, Rakúsku či napríklad i u našich maďarských susedov už pochopili, že táto časovo, finančne i technicky nenáročná aktivita je výbornou formou zážitkového turizmu, ktorý nadšencov z celého sveta pritiahne nielen do divočiny národných parkov, ale pri správne zvolenej stratégii, napríklad i k originálnemu vtáčiemu kŕmidlu v centre mesta. A michalovskou atrakciou tak pokojne môžu byť napríklad havrany, sýkorky či straky.

Havrany v mestách
Viaceré mestá už niekoľko rokov s havranmi neúspešne bojujú, no ich rozrastajúce sa kolónie nie sú len „problémom“ Michaloviec. Čo by sme o nich mali vedieť, aby sme sa s nimi prirodzene skamarátili, pochopili ich úlohu v ekosystéme mesta? Na Slovensku pôvodne podľa starého vedeckého názvu na poliach žil a v kolóniách lesných stromoradí hniezdil havran poľný. Už tam ho však v 60-tych, 70-tych a 80-tych rokoch ľudia nezmyselne prenasledovali ako škodnú zver a postupne z voľnej krajiny vytlačili. Havrany našli svoje útočisko v intravilánoch miest a obcí a začali hniezdiť v početných kolóniách napríklad aj v  Liptovskom Mikuláši, Kežmarku, Poprade, Košiciach (kde dali havrany pravdepodobne aj meno starej prezývke Košičanov „vraňare), Rimavskej Sobote či Čiernej nad Tisou žijú vo veľkých kolóniách. Havran prirodzene hniezdi v početných kolóniách, je to spoločenský tvor a len výnimočne zahniezdia ojedinelé páry. No veľa ich je aj vo Francúzsku, kde ich ľudia neprenasledujú  a sú u nich stále symbolom vidieka. V Anglicku havrana uctievajú tiež. Pomenúvajú po ňom reštaurácie, či rekreačné oblasti, ich kolónie chránia. O kavke, blízkom príbuznom havrana napísal známy rakúsky vedec, laureát Nobelovej ceny Konrad Lorenz rozsiahle etologické štúdie. Kavky sa stali doslova jeho „priateľmi“ a stali sa predmetom jeho dlhoročných pozorovaní a výskumov a napísal o nich celý rad popularizačných prác.  Veľké kolónie havranov hniezdia aj v mestách na severe Rumunska. Zbaviť sa ich je žiaľ špecifikom práve u nás na Slovensku. Michalovská kolónia havranov tu žila už roky. „Spanšteli“ sme, vzdialili sme sa od prírody a dnes nám všetko vadí. Aj havran čierny, ktorý tu v meste žije s nami a má tu svoje prirodzené prostredie. Patrí medzi krkavcovité vtáky a medzi spevavce, rovnako ako vrana, krkavec, straka či sojka. Všetky tieto vtáky sú veľmi inteligentné a nedajú sa skrotiť ako sokoliarske  dravce. Dajú sa však pri výchove od malička privyknúť a pripútať k človeku natoľko, že k nim silne priľnú, dokážu sa naučiť rozprávať ale čo je dôležité, voľne žijúce jedince sú pre nás a naše životné prostredie veľmi užitočné. Havran je všežravec a v meste zastáva funkciu sanitára. Zbiera a žerie všetko, od rastlinnej potravy, cez odpadky až po zdochliny. Vlastne nám pomáha mestá čistiť. Ľudia si sami môžu za to, že ak kontajnery nezatvoria, havrany ich obsah vyhádžu von. Nie je to dôvod na ich prenasledovanie. Naučili sa napríklad požierať aj psie exkrementy, ktoré obsahujú množstvo výživných zvyškov potravy. Bez havranov by sme mali trávniky plné psích výkalov. Ľudia by si mali uvedomiť, že havrany v meste majú svoju úlohu.   
Havran je podľa zákona o ochrane prírody a krajiny chráneným druhom. Nesmie sa zabíjať ani rušiť počas hniezdenia, na zhadzovanie hniezd alebo plašenie je potrebná výnimka ministerstva životného prostredia.
Michalovce a ďalšie mestá vedú dlhoročný boj s havraními kolóniami. Plašenie pomocou rôznych vizuálnych alebo zvukových plašičov (použité v Michalovciach), dravých vtákov alebo strieľaním z gumipušiek (použité v Poprade), sa ukázalo ako neefektívne. Navyše, ak sa to robí celoplošne, havrany sa rozptýlia a založia viacero menších kolónií. Podobne aj pri zhadzovaní hniezd sa pôvodná hniezdna kolónia roztriešti a havrany sú nútené zakladať si nové kolónie v iných častiach mesta. A potom je to už problém celého mesta, nie len jedného parku. Vhodné je nájsť kompromis, pretože havrana sa nie je možné len tak zbaviť. Je to inteligentný tvor, ktorý sa vždy vynájde a voľne žijúce zviera, ktorému nedokážeme rozkázať a vymedziť taký priestor ako nám vyhovuje, ale musíme rešpektovať jeho potreby. Na základe odborných vedomostí je žiaduce vytipovať vhodné lokality, kde havrany sú, budeme ich tam tolerovať, aby sme sa mohli pokúsiť z neželaných lokalít havrany čo najjemnejším spôsobom vytlačiť. Lokality, v ktorých sme sa v Michalovciach rozhodli havrany tolerovať sú dve. V ostatných lokalitách má mesto výnimku od MŽP SR, aby pred začiatkom hniezdenia mohlo zhadzovať hniezda, v ktorých ešte nie sú znášky. Mesto tak už niekoľko rokov robí v celom meste s výnimkou Užhorodskej ulice a Sobraneckej cesty. Výsledky zatiaľ nie sú priaznivé. Potvrdzuje sa, že prenasledovanie havranov v meste intraviláne mesta má presne opačný efekt. Počet hniezdiacich havranov je stabilný alebo dokonca mierne stúpa, počet hniezdnych kolónií sa zvyšuje a nedarí sa napriek veľkej snahe úplne „vysťahovať“ havrany z mestského parku. Čiastkový úspech môže byť evidentný pokles počtu hniezdiacich párov v mestskom parku. Tento výsledok je však spojený s každoročným zhadzovaním hniezd pomocou drahej techniky a ľudských zdrojov, čo je veľmi nákladné. Orezávanie konárov je navyše často až drastické a problematické z pohľadu starostlivosti o stromy v parku, z ktorých mnohé sú neodborným orezávaním poškodené alebo vizuálne zdevastované.
Tak ako všetko v prírode aj hniezdna biológia a ekológia havrana čierneho je veľmi zložitá a poprepájaná v komplikovaných súvislostiach. Platí to násobne viac z dôvodu, že havran je dlho žijúci koloniálny druh so zložitými sociálnymi vzťahmi. Zďaleka nevieme všetko, ale o to čo vieme sa treba opierať pri snahách o usmernenie hniezdnych populácií v mestách.                     
Havrany sú užitočné a veľmi inteligentné vtáky, preto sa ich nemôžeme zbaviť a ani by to nebolo múdre. Prečo z nich radšej nespraviť atrakciu, ktorá by návštevníkov mestského parku vítala náučnými tabuľami? Myslím, že tento „problém“ treba komunikovať pozitívne a havrany akceptovať.
   
Ďalšie vtáky v mestách
V mestách žije oveľa viac vtákov ako len havran. Mnohé vtáky sa prispôsobili životu v mestách a zvykli si na blízkosť človeka. Napríklad mestá Zvolen a Bratislava si vtáctvo, ktoré v nich žije, zmapovali a nájdeme tam viac ako sto druhov.  Aj v Michalovciach by sme narátali určite podobný počet. V Košiciach sa vyskytuje spolu s okrajovou časťou mestských lesov a priľahlými mokraďami vyše 100 vtáčích druhov, iba v 3 parkoch a 2 cintorínoch ich hniezdi 60. Havranom príbuzné sú kavky tmavé, ktoré sú menšie, majú sivú hlavu a krk. Žijú s nimi v kŕdli, no hniezdia v puklinách a štrbinách budov, v odkvapových rúrach a komínoch. Sú tiež sanitármi a na rozdiel od havrana „kvákajú“. Sú rozptýlené po meste a ľudia často vôbec nevedia, že v ich bytovke hniezdi kavka. Podobne straky, ktoré sú tiež veľmi inteligentné a dokázali sa prispôsobiť aj životu v mestách, tu však hniezdia na stromoch. Na domoch a bytovkách zasa hniezdia lastovičkovité druhy ako dážďovník obyčajný a belorítka obyčajná. Belorítky si na oknách stavajú hlinené hniezda a ľudia si ich mýlia s lastovičkami, ktoré žijú na dedinách a hniezdia v maštaliach a chlievoch. Dážďovník je tmavohnedý vták, ktorého vidíme len lietať. Nikdy si nesadne na zem a najmä podvečer, keď sa vracia do dier v bytovkách, kde hniezdi, lieta v kŕdľoch a nahlas kričí. Aj ich si často mýlime s lastovičkami. Hniezdia v štrbinách a vetracích šachtách. V súčasnosti ich veľmi ohrozuje zatepľovanie budov, pri ktorom sa všetky škáry zapchávajú. Ľudia ani netušia, že s nimi tridsať rokov žijú a pri týchto stavebných prácach, často zaživa, zamurujú celé rodiny, mláďatá či vajíčka. Preto sme realizovali s partnermi celoslovenský projekt Life, kde sa ochranári v spolupráci so stavebníkmi a úradmi snažili tieto hniezda zachraňovať. Po zateplení sa hľadajú riešenia, aby ostali dutiny, v ktorých dážďovníky môžu hniezdiť alebo umiestňujeme špeciále búdky, v ktorých môžu žiť ďalej. Určený tím ľudí sleduje stavebné konania v okresných a krajských mestách Slovenska, aktívne tieto objekty preveruje a snaží sa problém vyriešiť k spokojnosti všetkých.
Väčšina spevavých drobných vtákov je hmyzožravá. Pomáhajú nám teda regulovať množstvo hmyzu ako sú muchy a neobľúbené komáre. Udržiavajú v rovnováhe výskyt organizmov, ktoré nám nie sú príjemné. Sokol myšiar a sova myšiarka ušatá  sú zasa dravce, ktoré sa živia hlodavcami. Myši, hraboše, dokonca aj potkany chytajú nielen v mestách, ale i na poliach, a preto sú užitočné aj pre poľnohospodárov.

Hrozby pre vtáctvo
Vtáky, a prírodu všeobecne, najviac ohrozuje naša nevedomosť. Neuvedomujeme si, akými rôznymi spôsobmi a funkciami sú všetky živočíchy i rastliny prepojené. Že vytvárajú a robia naše životné prostredie príjemnejším a zdravším. Nefunguje to tak, že ak sa nám niečo nepáči, vyženieme to z našej blízkosti a všetko pôjde jednoducho ďalej. V prírode všetko so všetkým súvisí a dnes ešte ani nevieme, aké rôzne funkcie plnia napríklad havrany alebo lastovičky. Sme preto nebezpečenstvom pre nás samých. Je to predsa rovnaké životné prostredie, od ktorého sme úplne závislí. Ešte stále nežijeme len v nákupných centrách a nedokážeme si v skleníkoch či skúmavkách vypestovať potraviny. Sme bytostne závislí od prírody. Vtáky v meste však napriek tomu ohrozuje aj priame prenasledovanie ľuďmi. Vadí im hniezdo belorítky v rohu balkóna, zhodia ho a umiestnia tam strapce ligotavého papiera. V zhodených hniezdach sú však často už vajíčka či dokonca živé mláďatká. Práve teraz všetky vtáky vyvádzajú svoje mladé. U mnohých druhov drobizg vyskakuje z hniezda, aj keď ešte nevie lietať, a rodičia ich ďalej kŕmia na zemi. Robia to tak sovy, drozdy aj žltochvosty domové. Mláďatá pobehujú po trávnikoch, rodičia ďalej zháňajú pre nich potravu a kŕmia ich. Veľmi často ich skántria mačky, psy, ale aj deti a ľudia, ktorí sa s nimi chcú hrať. Často ich vezmú domov, v domnienke, že sú zranené alebo opustené. Pritom je to normálne, narástli, hniezdo bolo primalé, vyskočili z neho, no rodičia sa o nich starajú ďalej. Ľudia tak, v snahe zachrániť ich, ich naopak zahubia. Stretávame sa s tým denne a pritom stačí, ak je to na frekventovanom mieste, len vtáčatko chytiť a preložiť do kríkov či za plot, kam ľudia nechodia. Zapíska, rodičia si ho nájdu a vychovajú. Vtáky v meste si treba všímať, no za každú cenu by sme nemali zasahovať a zachraňovať ich. Pretože problém z nášho ľudského pohľadu nemusí byť problémom aj pre prírodu ale naopak, príroda sa s ním dokáže vysporiadať.

Potenciál vtáctva pre rozvoj cestovného ruchu.
Vtáky žijú všade okolo nás a v každom meste, v každej dedine, je niečo zaujímavé. Stačí, že sa nájde skupina nadšencov, ktorí si to uvedomia, umiestnia informačnú tabuľu, vybudujú rozhľadňu či pozorovateľňu. Ľudia by mali sledovať, čo sa okolo nich deje, byť iniciatívni a aktívne sa do diania aj zapájať. Na druhej strane, mestá vlastnia množstvo pozemkov, mestské parky sú vhodné na rôzne aktivity súvisiace s vtákmi. Či už sú to búdky, kŕmidlá alebo pozorovateľne. Pozorovanie vtákov, tzv. birdwatching, je na svete jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví turizmu. Ľudia sa už nechcú len opaľovať niekde na pláži, hľadajú zážitky a nové poznatky. V kurze je práve pozorovanie vtáctva. Mnoho ľudí na svete, a už i na Slovensku, chce a dokáže precestovať tisíce kilometrov len aby videli nejaký nový druh, jeho kolóniu či územie. Američania, Angličania, Holanďania, Škandinávci aj Švajčiari. Výhodou je, že pozorovanie vtákov je veľmi nenáročné. Stačí ďalekohľad alebo fotoaparát. Vybudované chodníky a veže sú prístupné invalidom aj dôchodcom. Vo Švédsku napríklad vybudovali bezbariérové chodníky ponad močiare, kde môžu aj starkí o paličke v pokoji s ďalekohľadom na krku sledovať vtáky. Toto je ďalšia cieľová skupina turistov, ktorá už nemôže alebo nepotrebuje cestovať ďaleko, a môže sa venovať svojmu koníčku priamo doma.

A čo Michalovce? Môžeme turistov do mesta prilákať práve prostredníctvom birdwatchingu? Existujú v zahraničí príklady, ktorými by sme sa mohli inšpirovať?
Mesto Michalovce má veľký potenciál. Priamo v meste môžu byť atrakciou havrany či dážďovníky. Nejeden zahraničný birdwatcher sa už pokochal pri pozorovaní ďatľov, či sýkoriek, brhlíkov v parku Kerta pri Laborci, či pozorovaním vodného vtáctva v okolí Senianskych rybníkov alebo v Medzibodroží, alebo pozorovaním ďatľov, sovy dlhochvostej a muchárikov na Vihorlate.  Môžete rozvešať búdky a sledovať vtáky priamo pri hniezdach. Vo svete sú teraz veľmi moderné vtáčie kŕmidlá priamo v centrách miest. Kŕmidlá pre vtáky na verejných priestranstvách zažívajú veľký boom. Budujú sa veľké krmoviská, s potravou pre rôzne druhy vtákov, ktorú im nosia sami návštevníci. Najmä v zime sa tam koncentrujú vtáky z ďalekého okolia. Zvyknú si na blízkosť ľudí a dovolia im pozorovať ich. Vo veľkých mestách si takto zatraktívňujú parky. Napríklad v Oslo je takmer v každom väčšom parku verejné kŕmidlo a ľudia vtáky prikrmujú po celý rok. V Amerike zasa žije veľa druhov kolibríkov, ktoré sajú z kvetov nektár. Pre nich budujú kŕmidlá so sladkou cukrovou vodou. Železničný park v Poprade je na to ideálny. Stačí tam postaviť kŕmidlo a ľudia, tak ako dnes vo veľkom dokrmujú kačky pri rieke, sa určite spriatelia napríklad aj s havranmi.
V Londýne zasa majú priamo v meste rezerváciu na mieste bývalého priemyselného parku. Celú oblasť zrevitalizovali a vybudovali močiare s náučnými chodníkmi a vyhliadkovými vežami. Ľudia z celého mesta, dôchodcovia i deti, tam chodia pozorovať vtáky. V maďarskom meste Tata, neďaleko slovenských hraníc, každý rok neskoro na jeseň organizujú festival divých husí. Koncom novembra ich prilietajú desaťtisíce a priamo v centre mesta, pri jazere, ich nocuje okolo 20-30 000. Každý večer priletia, prespia tu a ráno sa rozpŕchnu po okolí. Na tomto si v meste postavili festival, ktorý má dlhoročnú tradíciu. Je tam nielen dvadsať tisíc husí ale aj dvadsať tisíc ľudí, ktorí sa na ne prídu pozrieť. Spolu so sprievodnými akciami celé mesto týmto festivalom žije a má to preňho obrovský ekonomický prínos. Málokto v Michalovciach si uvedomuje, že aj v okruhu do 20 km od mesta tu každoročne prilieta v rovnakej časti roka, ako do Taty podobný počet divých husí, na Zemplínskej šírave a Senianskych - Iňačovských rybníkoch ich nocuje každoročne koncom roka až do 20 000. Potenciál pre turistov?
Alebo národný park Hortobágy v Maďarsku je zameraný popri záchrane typickej „pusty“, pôvodných plemien domácich zvierat a vytrácajúcich sa tradícií najmä na pozorovanie vtákov. Je to s ním ako s našimi Tatrami, a každý Maďar by mal, aspoň raz v živote, tento ich najstarší a najväčší národný park navštíviť. A Neziderské jazero v Rakúsku je zasa národný park blízko Viedne, kde nájdete množstvo pozorovacích veží, náučných chodníkov a vtáky zvyknuté na ľudí. Druhy, ktoré sú u nás veľmi plaché a nedá sa k nim dostať, tam môžu ľudia pozorovať celkom zblízka. Aj na východe Slovenska máme podobnú lokalitu. Okolie Senianskych rybníkov neďaleko Michaloviec sa stáva stále známejšie a viac navštevované laickou verejnosťou. Hlavnou atrakciou je najmä úchvatná jarná migrácia tisícov až desaťtisícov žeriavov popolavých, ktoré prichádzajú obdivovať ľudia už z celého Slovenska. 

Matej Repel