Historické príbehy od schengenskej hranice 02

Príbehy zo Zemplína

     Už čoskoro si budú môcť, nielen Michalovčania, ale všetci milovníci histórie, prečítať druhú časť autentických príbehov z regionálnej histórie pod názvom  Historické príbehy od Schengenskej hranice 2, Príbehy zo Zemplína. Otcom myšlienky je historik Zemplínskeho múzea a popularizátor regionálnej histórie Dr. Martin Molnár. Nadviazal tak na myšlienku svojich dlhoročných kolegov Ing. Vladimíra Sekelu a Mgr. Mikuláša Jágera s ktorými v roku 2010 spolupracoval na príprave publikácie o michalovských historických príbehoch.

     Druhý diel je zameraný na územie Zemplína (slovenské časti historickej Zemplínskej a Užskej župy). Dôvod je jednoduchý. V roku 2012 uplynie presne 90 rokov od definitívneho zániku historickej Zemplínskej župy.

     V autorskom kolektíve druhého dielu je trinásť autorov, z ktorých väčšina pracuje v Slovenskej akadémii vied, v archívoch alebo v slovenských múzeách. Mnohí z autorov sa na Zemplíne narodili a svoj vzťah k rodnému regiónu dokazujú svojou každodennou prácou. Mediálne najznámejším členom autorského kolektívu je vedecká historička PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., ktorá pôsobila ako odborný poradca filmu Bathory, ktorý režíroval známy slovenský režisér Juraj Jakubisko.

     Autori v pripravovanom druhom pokračovaní príbehom predstavia takmer tridsať zaujímavých zemplínskych autentických historických príbehov. Spomenieme aspoň niektoré.

Mnoho Slovákov pozná príbeh čachtickej bielej pani („krvavej grófky“) Alžbety Báthoryovej ale málokto vie, že svoje manželské „áno“ povedal svojmu snúbencovi Františkovi Nádasdymu v zemplínskom mestečku Vranov v roku 1575.

     V 17. storočí sa do Humenného dostali ostatky svätého Bonifáca (svätý Bonifác patrí k tzv. ľadovým svätým). Súčasným veriacim aj návštevníkom kostola len krátky list na stene vedľa oltára sv. Jána Nepomuckého vysvetľuje, kto  odpočíva v presklenej schránke pod oltárom. A práve o ceste ostatkov svätého Bonifáca z ďalekého sveta do Humenného je jeden z príbehov.

     Kto by nepoznal sochu Herkula nachádzajúcu sa v Snine. O tom kto a prečo dal v Snine zhotoviť sochu tohto antického siláka sa už vie oveľa menej. Odpoveď na tieto, ale i na ďalšie otázky prináša Príbeh (nielen) o bájnom sninskom Herkulesovi.

     Konkubíny, metresy, kurtizány ... ( dnes sa zaužíval nový termín zlatokopky) sú osobitnou a veľmi pikantnou témou dejín. Príbeh Gróf a konkubína je presne takýmto príbehom. Plný lásky, vášne, klamstva, podvodov a omylov. Je to príbeh grófa Františka Csakyho a dcéry debnára Alžbety Árvayovej, ktorá svojou krásou poblúznila myseľ starnúceho grófa.

     V roku 1865 sa Michalovce stali „hlavným mestom“ ortodoxného židovstva v celom Uhorsku. Do histórie prelomové stretnutie ortodoxných rabínov v Michalovciach vstúpilo ako „michalovská synoda“. V minulosti zohrávala významnú úlohu v meste práve židovská komunita. Tajuplná, nepoznaná, často opradená dohadmi a legendami je história michalovských Židov. Ako to v skutočnosti bolo, čo po židovskej kultúre v meste zostalo?  O tom sa môžete dočítať v príbehu Keď po uliciach znel jidiš.

     Tieto ale aj mnoho ďalších príbehov si môžete prečítať v pripravovanej publikácii, ktorú slávnostne uvedú do života 7. decembra 2012. „Krstnými otcami“ budú predseda KSK Zdenko Trebuľa, primátor mesta Michalovce Viliam Zahorčák a kardiológ Peter Olexa.
Od tohto termínu si budete môcť publikáciu zakúpiť v informačných centrách v Michalovciach, Humennom, Vranove, Trebišove a Snine.

 Čítajte viac o obsahu knihy....